Francúzi sa pýšia najväčším filmovým festivalom na svete, ale sami z neho nič nemajú. Michel Gondry je po Lucovi Bessonovi druhým režisérom, ktorého to hnevá.
Teraz je nepodstatné, ako sa to stalo. Dôležité je, že postpubertálny Jerry z New Jersey raz pri elektrickom stĺpe zmagnezizoval, a keď sa v lokálnej videopožičovni chytil kaziet, všetky vymazal. Aby na to šéf neprišiel, s kamarátom sa pokúsil nakrútiť zmiznuté filmy znovu. Krotitelia duchov? To sa predsa s kúskom fantázie dá urobiť aj za rohom ulice.
Je jeden režisér, ktorý nemá problém nakrúcať filmy s takouto zápletkou. Pochádza z Francúzska a volá sa Michel Gondry. Jeho komédia Prosíme pretočte z roku 2008 pôsobí ako nostalgická spomienka na časy, keď sa filmoví fanúšikovia stretávali v malých obchodíkoch a požičiavali sa na domov VHS kazety. Odháňali pri tom myšlienky, že technologický vývoj ich denné rituály čoskoro naruší.
Gondry ale nostalgický nie je. Naopak, je živým a stabilným ochrancom amatérskeho filmu a teraz sa mu ho podarilo preniesť tam, kde sa kinematografia oslavuje na najvyššej profesionalnej urovni. Do Cannes.
Na to sa nedá pozerať
Niekoľko týždňov po skončení májového festivalu otvorí svoju filmovú dielňu priamo vo festivalovom paláci a pozvaní sú všetci tí, čo s filmom nikdy nič nemali. Len to, že ho majú radi a pozerajú ho. Medzi všemožnými rekvizitami, prístrojmi a nazbieranými rárohami si budú môcť nakrútiť svoje vlastné dielo, byť pri ňom od začiatku až do konca. Akcia bude platiť skoro celé leto.
Michel Gondry je po Lucovi Besssonovi už druhým režisérom, ktorý sa nemôže pozerať na to, ako sa Francúzi pýšia najväčším festivalom na svete, ale sami z toho nič nemajú. Aj sami obyvatelia mesta Cannes majú problém dostať na filmy. Kto nie je režisér, herec, producent alebo novinár, cez prísnych strážnikov prejde len vďaka tomu, že si to najprv pred kinami pár hodín odstojí. A všetkých okoloidúcich sa pýta: Nemáte lístok navyše?
Luc Besson na to najprv zareagoval tak, že sa dohodol s vedením festivalu a ústretovými producentami na paralelných projekciách, ktoré organizuje na parížskych predmiestiach pod holým nebom. Potom v jednom z nich postavil veľké štúdiá a otvoril akadémiu pre tých, čo majú talent, ale nemajú peniaze.
Študenti ho nezaujímajú
Gondry ide v jeho vlne, no na trochu inej frekvencii. Akademické prejavy kinematografie ho nezaujímajú. "Nechcem vidieť, aké filmy nakrúcajú študenti," citovala ho agentúra AFP. "Chcem vidieť, aký film by nakrútil čašník z kaviarne za rohom."
A pritom letná filmová dielňa v Cannes je iba Gondryho plán B. Plánom A zostáva stále miesto pre amatérskych filmárov, chcel by ho mať v Aubervilliers pri Paríži. Vyhliadol si tam bývalú fabriku na výrobu zápaliek, ktorá prestala fungovať v roku 1962.
"Čím viac sa vzďaľujete od Paríža, tým viac ubúda kinosál, múzeí, koncetných sál," cituje Gondryho AFP. "Pritom všade tam žijú ľudia plní energie, a nijako im neubúda." Vraví, že podobné dielne povznikali už všade na svete, nikde však dlho nevydržali. Tá jeho by mala - keby mu ešte niekto okrem duchovnej a legislatívnej podpory odklepol aj dva milióny eur.
Vo svete Rubikovej kocky
Na originálny výsledok sa dá v jeho prípade spoľahnúť. Michel Gondry je držiteľom Oscara za film Večný svit nepoškvrnenej mysle, je uznávaným režisérom hudobných klipov. A ako vidno v jeho amatérsko-kutilských videách, dokáže aj za pár sekúnd poskladať Rubickovu kocku, dokonca nosom.
