Veľkolepé filmové projekty s digitálnou postprodukciou vyvolávajú skepsu. Keď sa ich však chytajú tvorcovia ako Kenneth Branagh, môžeme byť pokojní.
Zdá sa, že štúdiá Walt Disney Pictures našli spôsob, ako zarábať. Pred piatimi rokmi poslali do kina Alicu v krajine zázrakov, ktorá na vstupnom utŕžila vyše miliardy dolárov, a vlani zase Vládkyňu zla, ktorej sa podarilo dosiahnuť trištvrte miliardy.
Pochopili, že sa oplatí prerábať klasické kreslené celovečerné disneyovky. Mnohé z nich patria do zlatého fondu svetovej kinematografie a zdobia ich prestížne filmové ceny. Teraz im dávajú podobu veľkorozpočtových hraných filmov, kde sa naplno využívajú všetky možnosti digitálnej postprodukcie.
Prirodzene, disneyovci nechcú oslovovať znalcov umenia, estétov a kritikov. Ich zámer je prostejší. Nová hraná podoba klasickej Popolušky dokazuje, že to nemusí znamenať úpadok.
Diabol sa skrýva v detaile
Neznamená to úpadok, najmä ak veľký rozpočet dostanú k dispozícii nadpriemerní filmári ako Tim Burton alebo Kenneth Branagh.
Branagh je shakespearovský herec írskeho pôvodu a ako filmový režisér delí pozornosť medzi Shakespeara, civilné komorné drámy a čistokrvnú komerciu. Nevzpiera sa ani hororovej klasike či filmovej opere.
A pretože v jeho tvorbe sa prirodzene jedno prelína s druhým, iba máločo môže byť vďačnejším materiálom na syntézu shakespearovskej drámy s komorným civilným príbehom, kostýmovou operou nasiaknutou gýčom a komerčnou zábavou ako tradičná rozprávka.
Branagh s rozprávkou neexperimentuje a zachováva príbeh i jeho postavy verné všeobecne známej predlohe. No diabol filmového kumštu sa i tu skrýva v detailoch.
S kolegami sa výdatne pohrali s miestom a časom. Popoluška sa odohráva v malom kráľovstve, ktoré pripomína Lichtenštajnsko rovnako ako Monako a podobnosť s osudom Grace Kellyovej preto nie je náhodná. Stavby, kostýmy, účesy a rekvizity rafinovane spájajú stredovek s novovekom, barok s biedermeierom a zlatými päťdesiatymi rokmi minulého storočia.
Dospievanie nie je rozprávka
Rozprávanie prekračuje hranice kánonu v podrobnom vykreslení charakterov namiesto tradičných typov a v zábavnom odhaľovaní motívov i príčin. Zlá macocha (Cate Blanchett) nie je prostá záporná figúrka, ale životom zlomená matka dvoch dcér, ktoré zasa nie sú škaredé ani hlúpe.
A na druhej strane – Popoluška (Lily James) nezostane navždy skromnou dievčinou, odovzdane znášajúcou každý ústrk.
Účasť na princovom (Richard Madden) bále je aktom vzbury nielen voči macoche, ale i voči „dobrým radám“ nebohej matky. Šťastie si vydobyje práve vďaka tomu, že ich poprie.
Využitie pánov hercov ako Ben Chaplin, Stellan Skarsgard a najmä Derek Jacoby, hry s premenami zvierat či podobnosť dobrej víly sudičky (Helena Bonham Carter) s pološialeným kapitánom Jackom Sparrowom sú už len bonusom tejto filmovej zábavy.
Nemusí chutiť každému, ale nikto nemôže tvrdiť, že je presladená alebo bez chuti.
