Walk the Line
TV JOJ PLUS 20.30
Johnny Cash už v roku 1957 spieval pieseň Walk the Line. A tvrdil, že keď je správne motivovaný, napríklad zaľúbený, vie sa vzdať svojich excesov a správať sa normálne. V skutočnosti to nebola taká ľahká úloha. Do Cashovho sveta neustále vstupovalo niečo, čo ho od štandardnej cesty odkláňalo a z názvu jeho pesničky sa pokojne mohol stať jeho celoživotný slogan.
Film, ktorý o ňom v roku 2005 nakrútil John Mangold, sa ani inak volať nemohol.
"Bol som diabol, bol som naozaj zlo," hovorieval Johnny Cash. Jeho hudbu poznačili nekonečné citové zmätky, jeho správanie radikalizovali drogy, alkohol aj lieky. Sám seba videl - ak uveríme náznakom režiséra - ako Jamesa Deana, ktorý musí prejsť dlhou a bolestivou cestou, aby si ujasnil svoju identitu.
Mnohé biografické filmy sú nakrútené podľa rovnakej schémy a mnohé z nich robia tú istú chybu, že chcú vyrozprávať každú udalosť, čo sa v živote ich hrdinu odohrala. Film Walk the Line nebol revolučným príspevkom v histórii kinematografie, rozhodne mu však nemožno odškriepiť odvahu aspoň trochu tieto vzorce poprieť. Väčšinu jeho príbehu tvorí vzťah medzi Cashom a jeho druhou manželkou June Carterovou, jeho romantická aj dramatická podoba. "Johnny nebol monštrum," hovorila June, ale vo filme vidno, že len nejaký záhadný zdroj lásky ju presvedčil, aby od Casha v najhorších chvíľach neodišla.
Hlavné úlohy od režiséra Mangolda dostali Joaquin Phoenix a Reese Witherspoon a obaja prispeli k tomu, že Walk the Line mal v kine úspech. O niekoľko rokov však vyšli ešte nejaké pesničky, ktoré Johnny Cash nestihol vydať, kým ešte žil. Naspieval ich s iným hlasom, inou dynamikou, inou emóciou, ako zvykol. Z čoho vyplýva, že ešte aj ku koncu života sa uňho rozvinuli tajomstvá, ktoré ani vnímaví filmári nedokázali vytušiť.
1989
TIP FILM/ Nástupište 1-12, Topoľčany, 10.45
Príbeh o tom, akú veľkú úlohu zohralo Maďarsko pri páde železnej opony, si môžete pozrieť v Topoľčanoch v rámci medzinárodného projektu KINEDOK. Etablovaný dánsky režisér Anders Østergaard, známy najmä filmami Tintin a ja a Burma VJ, pracoval na filme spolu so svojou manželkou Erzsébet Ráczovou. Prelínajú sa v ňom archívne materiály, rozhovory a aj príbeh mladého Németha, a zdá sa, že projekt na rozhraní drámy a dokumentu si našiel svojich priaznivcov.
Németh sa zamotáva do riskantnej politickej hry, keď sa stane novým predsedom vlády v Maďarsku. Jednou z jeho prvých plánovaných reforiem je zrušiť ekonomicky nákladnú železnú oponu. Príležitosti na únik z východného Nemecka cez Maďarsko sa chopí mladý pár, no netuší, že komunistický režim povie zrušeniu hranice rázne nie. Mladého muža pri pokuse o útek postrelia a umiera. Urýchli táto tragická udalosť Némethovo rozhodnutie otvoriť hranice natrvalo?
Šostakovič a Terezín Ghetto Requiem
KONCERT / Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
Symfonický orchester si pripravil koncert k výročiu ukončenia svetovej vojny. Prvé dielo večera zložila česká skladateľka Sylvie Bodorová, rozdelila ho do troch častí a inšpirovala ju kresťanská a židovská liturgická hudba.
Skladbu venovala obetiam z koncentračného tábora v Terezíne. „Ako to mohli ľudia pripustiť? Keby vtedy poznali otrasné svedectvá a dlhé zoznamy mŕtvych, vedeli by tomu zabrániť?“ pýta sa. Druhým dielom večera bude Symfónia č. 8 c mol op. 65 Dmitrija Šostakoviča s podnázvom Stalingrad.
Ide o dielo, ktoré vzniklo počas okupácie Ruska nacistickými vojskami a považovali ho za protisovietske. Sám skladateľ chcel v tom období bojovať za vlasť, no neodviedli ho, lebo mal slabý zrak.
Autor: mog
