Dánsky režisér je pripravený otvárať svoje vnútro, hovoriť o úzkostiach a depresii
Predsavzatie mu dlho nevydržalo. Dánsky režisér Lars von Trier opäť prehovoril, poskytol rozhovor denníku Guardian.
Pred tromi rokmi, bolo to po festivale v Cannes, povedal, že už bude lepšie, ak bude mlčať. Keď uvádzali v súťaži jeho film Melanchólia, na tlačovej konferencii hovoril o Hitlerovi priľahkým tónom a organizátori ho okamžite vyhnali, vyhlásili za personu non grata.
O tom, že jeho film je výborný, a ako otvorene v ňom rozprával o osobných témach, už nebolo kedy hovoriť. Lars von Trier sa zaťal a rozhodol sa, že novinárom viac nepovie nič.
Keď meditácia nezaberá
„Chodím na sedenia alkoholikov už rok a pol, alkoholici sa stali mojou rodinou. Všetky svoje sily som sústredil na to, aby som bol triezvy, teraz som však opäť začal trochu piť. Nech môžem tvoriť," povedal hneď v úvode rozhovoru.
Nezmenil sa teda, stále provokuje a dráždi. Tak sa to aspoň zdá, hoci v skutočnosti otvorene rozpráva len o tom, že celý život trpí úzkosťami a niekoľko rokov aj depresiami a bojuje o to, aby sa z nich dostal. Meditáciami, a keď to vraj nejde, aj alkoholom. Šokujúco otvorený bol vo filme Antikrist, šokujúco úprimný v Melanchólii, keď naznačil, že keby mal svet skončiť, môžno by ho to ani nevzalo.
Rebel v pohodlí
V rozhovore pre Guardian pripustil pravdivosť teórií, ktoré ľudia o Škandinávii majú. Tam skoro niet veľkých existenčných problémov a aj filmári sú na suchu. Preto sa von Trier tak radikálne pozrel do svojho vnútra.
„Som v pozícii, keď môžem rebelovať," hoorí. „Žijeme relatívne pohodlné životy, až na nedávne teroristické útoky, čo sme doteraz nepoznali, takže môžem robiť iné filmy, ako by svet čakal."
Vraví, že dnes nemá na nový film toľko peňazí, ako sú producenti ochotní dávať do seriálov. Rád by zrežíroval Wagnerovu operu Prsteň Nibelungov, počas príprav sa však pohádal s jeho rodinou.
