Netreba sa báť frázy, že džez nie je pre všetkých, niektorí ho dokonca opisujú ako akýsi intelektuálny snobizmus.
Američan Gregory Porter vo svojej typickej čiapke tieto predsudky vyvrátil už po prvej piesni stredajšieho koncertu v bratislavskej Starej tržnici. „Teší ma, že ste prišli, veď som to iba ja,“ nadviazal hladkým hlasom na uvoľnený úvod.
Majstrovskí muzikanti
Rozcítené tóny pomalších pesničiek nabádali na útek pred realitou so zatvorenými očami v sprievode Porterovho upokojujúceho prejavu.
Pri svižnejších skladbách sa oplatilo držať zrak na pódiu a sledovať skvelo zohratú kapelu, ktorú nechal Porter vyniknúť pri každej piesni. Titulnú skladbu albumu Liquid Spirit, za ktorý vyhral cenu Grammy, sám obohatil o úryvok černošskej piesne Wade in the Water. Jej skryté významy pomáhali počas Americkej občianskej vojny otrokom pri úteku na slobodu.
Melódie muzikantov zneli čisto, navzájom sa neprekrikovali ani nerušili. Každý jeden hral či spieval majstrovsky, individuálne aj ako súčasť celku.
Stereotypné publikum
Občas ich rušili diváci, svojimi nepochopiteľnými výkrikmi do prázdna a predo〜všetkým neustálym potleskom pri každom menšom sóle či výraznejšej pasáži. Ak to bol pre niekoho prvý džezový koncert, určite rýchlo pochopil, že džezové stereotypy o egu a narcizme pochádzajú viac z divákov ako z hudobníkov.
Publikum v týchto momentoch pôsobilo povrchne a rovnako nútene a otravne ako dlhé vymenovávanie všetkých sponzorov pred koncertom.
Hudobná kvalita predstavenia, našťastie, zabezpečila, že z koncertu nikto neodchádzal sklamaný, nech už mu išlo o naplnenie spoločenskej pózy alebo úprimný plnohodnotný zážitok. Čiapku dolu.
