V Bratislave si môžete pozrieť nápady, ako zmeniť naše hlavné mesto, alebo počúvať, čo o Slovensku hovorí holandský prekladateľ našej literatúry. Televízia ponúkne príbeh o najznámejších nemeckých teroristoch.
Vízie pre Bratislavu alebo 95 nápadov pre šikovných Bratislavčanov
VÝSTAVA / Stará tržnica Bratislava
Vedeli by ste si predstaviť, že by pod Bratislavským hradom rástol vinič? Alebo by ste sa radšej okúpali v plávajúcom bazéne na Dunaji? A čo tak zámocká ulička ako miesto na prezentáciu drobných umelcov? V Starej tržnici 95 podobných nápadov prezentuje v týchto dňoch iniciatíva Mestské zásahy. Autori konceptu, architekti Matúš Vallo a Oliver Sadovský, chcú ňou inšpirovať na pozitívnu zmenu v Bratislave, a to najmä tým, že zapoja ľudí do diskusie o verejných priestranstvách v hlavnom meste.
Prvýkrát bol tento projekt v roku 2008, po siedmich rokoch sa vracia a podobný nápad chystajú aj v trinástich ďalších mestách.
Nápad: Bratislavský Vino-Hrad – Michal Bažalík, Marek Lečko, Lukáš Lečko
Niektoré z návrhov, ktoré zadarmo poskytli ich autori, sa už aj zrealizovali, napríklad protihluková stena pri Dóme sv. Martina či zelený náter autobusového nástupištia pod Mostom SNP.
Nápady aj tentoraz poslali nielen architekti či dizajnéri, ale i fotografi či bežní Bratislavčania, prosto všetci, ktorým nie je jedno, že Bratislava čoraz viac zaostáva za svetovými metropolami.
Pritom niektoré nápady sú skutočne jednoduché, napríklad postaviť verejné WC v Horskom parku v strede Bratislavy, ktoré ho stále nemá, hoci ho ročne navštívi 140-tisíc ľudí. Alebo nanovo sprevádzkovaťnajväčšiu mestskú Fontánu Družba v tvare kvetu lipy od architekta Karola Lacka, ktorá je dominantou Námestia slobody, keďže už roky chátra.
Nápady, ako by sa dala Bratislava skrášliť, si môžete pozrieť do 31. mája. Stačí už len, aby si ich všimli aj kompetentní.
Nápad: Akvaponická farma v chátrajúcich kúpeľoch – yourDesign: Michala Hrnčiarová, Petra Trnková a Dalibor Vidiečan, Martin Brix a Tomáš Augustín
Čau o piatej so slovenským Holanďanom
LITERATÚRA/ Kníhkupectvo K. K. Bagalu o 17.00, Bratislava
Abram Muller. Foto - Illah van Oijen
„Ľudia na Slovensku sú odolní, úprimní a krutí,“ povedal kedysi v rozhovore Holanďan Abram Muller. Žil na Slovensku takmer dvadsať rokov, zaujímal sa o našu kultúru, cestoval po krajine a robil jej v zahraničí dobré meno. Jednoducho, prirástlo mu to tu k srdcu. Pred pár rokmi sa vrátil do rodnej krajiny, no ešte predtým napísal v holandčine o Slovensku knihu. Vzápätí sa sústredil na slovenskú literatúru, a tak čoskoro vyšla v holandčine Ballova kniha V mene otca a nedávno Rozum Rudolfa Slobodu. „Rozum je ťažká kniha, ja som sa však pri nej musel aj smiať. Sloboda nebol superčlovek. Sloboda bol človek,“ hovorí o ňom. Dnes podvečer o knihách a o všetkom, čo ho s nami spája, porozpráva Abram Muller osobne v rámci podujatia Čau o piatej v Kníhkupectve K. K. Bagalu
Eva Andrejčáková
Náš príbeh
VÝSTAVA/ Galéria ÚĽUV, Bratislava
Už sedemdesiat rokov sa Ústredie ľudovej umeleckej výroby stará o cenné poklady tradičnej slovenskej kultúry. Vzniklo v roku 1945 s cieľom podporovať a rozvíjať tradičné remeslá a ľudové výrobky, aby aj ďalšie generácie spoznali tvorivý rukopis našich dedov a pradedov.
Či už v podobe čipiek, hlinených krčiažkov, malieb na skle, drôtených výrobkov, valašiek, voňavých kožených tašiek, alebo dizajnérskych prác.
Najnovšia výstava s názvom Náš príbeh mapuje sedem desaťročí tvorby ÚĽUV-u. Nájde sa tu kus histórie, ale aj súčasná autorská tvorba inšpirovaná tradičnou remeselnou výrobou. Na počesť výročia sa ešte pred otvorením výstavy pre verejnosť stretlo minulú stredu vyše osemdesiat remeselných majstrov.
Svoje zlaté ruky predviedli aj prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorý vyjadril potešenie, že organizácia ako ÚĽUV má v súčasnej kultúre stále svoje nezastupiteľné miesto.
Baader Meinhof Komplex
TVTIP / Dvojka 22.05
Chceli humánnejšiu spoločnosť, stali sa najznámejšími nemeckými teroristami. Meinhofová bola kedysi úspešnou ľavicovou novinárkou, keď ju rozčúlil zásah proti demonštrantom počas návštevy iránskeho šáha.
Jeden z nich je zabitý a Meinhofová postupne stráca vieru, že silou pera niečo zmení. Postupne opustí deti, aby pomohla pri úteku z väzenia teroristovi Andreasovi Baaderovi a spolu utečú z Berlína. Keď sa vrátia, tak spúšťajú sériu násilností. Rebelujú bombami a puškami, vykrádajú banky.
Filmárov inšpirovala kniha investigatívneho novinára Stefana Austa, ktorý mnohých z teroristickej skupiny poznal. Pre scenár ho zadaptoval autor úspešnej drámy Pád tretej ríše. Film bol neskôr nominovaný na zahraničného Oscara.
Autor: mog, mh
