Svoje básne ozvučuje, oživuje vlastným telom aj k nim nakrúca videá. Poetka Vera Moreno z Madridu sa nechce zmieriť s tým, že literatúra je v krajine Dona Quijota v kríze.
MADRID. Vera Moreno vyšla do mesta s veľkou nákupnou taškou a zdalo sa, že potrebuje potraviny na celý týždeň. Ale nie. Vnútri mala niekoľko kurióznych hudobných nástrojov a smerovala do malého kníhkupectva v centre Madridu, kde ju pozvali, aby predniesla svoje básne.
Je poetka a štvrtok večer šla osláviť Deň knihy.
Za knihu sa platí
Vera žije v krajine, kde sa zatvárajú dve kníhkupectvá denne. Denník El País zverejnil výskum, v ktorom sa ukázalo, že vlani ich zaniklo vyše deväťsto, a otvorilo sa len dvestodvadsať nových. Ona si myslí, že šancu prežiť budú mať čoskoro len tie, ktoré si pristavia kaviareň alebo terasu.
Dramatické čísla ju však neodrádzajú.
V Holandsku študovala politické vedy, v Madride učí angličtinu tých, čo sú registrovaní na úrade práce, a v štyridsiatke pocítila, že svoj čas už chce venovať sebe a poézii. Skoro celý apríl čakala na to, že jej vydavateľstvo Amargord vydá prvú zbierku.
A dočkala sa, vydavateľ jej zavolal. Možno aj preto, že si zapálila červenú sviečku na zhmotnenie snov, smeje sa.
„Mám toľko básní, že by som mohla pripraviť rovno aj päť kníh. Lenže dosiahnuť to, aby vám publikovali prvú, je to najťažšie.“
Vera Moreno tvrdí, že to, čo sa dnes deje vo svete španielskej literatúry, začína byť groteskné. Spisovateľov je asi viac ako čitateľov, národná knižnica už odmieta prijímať ďalšie knihy, samotný šéf jej malého vydavateľstva dostáva týždenne dvadsať rukopisov. „Vydavatelia pochopili, že spisovatelia sú zároveň aj jedinými svojimi čitateľmi a chcú od nich, aby si vydanie knižky u nich sami zaplatili,“ hovorí. „To by som ja v živote neurobila, to by pre mňa nemalo žiadny zmysel.“
