Halle Berryová a Billy Bob Thornton. FOTO - INTERSONIC
Tento scenár najprv nikto nechcel. Potom prišiel mladý švajčiarsko–americký režisér Marc Forster a s malým rozpočtom za dvadsaťjeden dní nakrútil jeden z najsebavedomejších amerických filmov kinematografie posledných rokov.
„Bože, títo Američania!“ zavzdychal ktosi v publiku, keď na plátne padne výstrel, ktorý znamená rozhodujúcu zmenu v živote hlavného hrdinu. Hank Grotowski (Billy Bob Thornton) práve dohnal svojho syna k samovražde. Hank je symbolom všetkého, čo je na Amerike nepríjemné: južný „buran“, násilnícka a autoritatívna povaha, ktorý navyše vykonáva zamestnanie ideálne pre tento typ hrdinu: pracuje pri výkone popráv v štátnej väznici v Georgii. Svoj džob zdedil po otcovi a vzdeláva v ňom aj svojho syna. Ale Sonny (Heath Ledger) je iného druhu. Poslednú nočnú službu pri čiernom odsúdencovi Lawrenceovi Musgrovovi nezvládne a jeho cestu k elektrickému kreslu zbabre. Medzi Grotowskými vzbĺkne konflikt, ktorý už roky tlel: „Nenávidíš ma, však?“ povie Sonny s revolverom v ruke. „Áno. Vždy som ťa nenávidel.“ „Vždy som ťa miloval.“ Peng! Títo Američania!
Pritom Ples príšer nikoho nepranieruje, prinajmenšom nie v tradičnom zmysle. Ples príšer je mlčanlivý ako jeho postavy, v americkom filme nezvyklá odvaha. Vzťah medzi otcom a synom je stlačený do niekoľkých obrazov, troch viet a jedného výstrelu.
Nič sa nehovorí ani o zločine odsúdeného Musgrova, kandidáta na smrť. A celá hrôza jeho posledného stretnutia s rodinou sa odvíja od záberov už opustenej návštevnej miestnosti: holé steny, stôl, na ňom popolník, v ňom zahasená cigareta, všetko symetricky naaranžované, takže sa vnucuje predstava oltára, obetného stola. A ešte jeden detail: Hank si naberá čokoládovú zmrzlinu, svoj jediný luxus, lyžičkou z umelej hmoty, lyžičkou odsúdencov, ktorí majú príbor bez hrán, aby si svoj koniec neprivodili predčasne. Celá debata o vine, hriechu a spravodlivosti tu odpadá, ale v týchto krátkych sekundách je zhrozenie z trestu smrti naliehavejšie než v mnohých angažovaných amerických filmoch.
Keď sa stretnú vdova po odsúdencovi (Halle Berryová získala za túto rolu Oscara) a jeho kat a vznikne medzi nimi láska kombinovaná so strachom a zúfalstvom, film sa mení - so všetkými následkami - na melodrámu. Že Letitia sa dá dokopy s Hankom, si ešte v jej situácii vieme ako-tak vysvetliť. Ale že sa Hank zmení na citlivého milenca, ktorý sa sám bez vyzvania vyberie kúpiť jej zmrzlinu, tomu sa naozaj nedá uveriť.
