Bol rok 1995, keď sa v krátkom animovanom filme A Close Shave popri pánu Wallaceovi a jeho psíkovi Gromitovi objavil aj odvážny baranček Shaun. Film vtedy dostal Oscara.
V roku 2002 sa baranček vrátil v príbehu Cracking Contraptions. Štúdiá Aardman Animations mu o čosi neskôr venovali samostatný seriál Shaun the Sheep. Od neho sa neskôr odčlenil ďalší, nazvaný Timmy Time, o Shaunovom maličkom bratrancovi.
Teraz Shaun po štyroch sériách a 130 častiach prichádza v celovečernej snímke pre kiná. Ako triumf klasickej ručnej animácie, poetického humoru a všeobecnej zrozumiteľnosti. Pretože zvierací ani ľudskí hrdinovia sa nevyjadrujú slovami, zaobišiel sa bez dabingu.
Svine v ľudskom obydlí
Filmy a seriály štúdií Aardman sa vyznačujú poctivou ručnou animáciou z modelovacej hmoty. Dnes už aj do nej zasahujú počítače. Nielen v náročných scénach s efektmi, ale vďaka 3D tlačiarňam pomáhajú aj s výrobou rekvizít a modelovaním mimiky postáv.
Napriek tomu najnovšie dielko sympaticky smrdí človečinou. A hnojom.
Pretože sa odohráva na farme, kde farmár i jeho zvieratká žijú v monotónnom rytme každodennej rutiny. Baranček Shaun dostane nápad, ako narušiť ubíjajúci stereotyp. Veci sa však zvrtnú zlým smerom, odparkovaná maringotka s farmárom zmizne v diaľke a zvieratká na farme ostanú samy.
Svine – ako káže starý dobrý britský zvyk už od čias Georgea Orwella – sa ihneď nasťahujú do ľudského domu a začnú plieniť zásoby. Ovečkám nezostáva iné, len ísť si hľadať pána.
Mark Burton a Richard Starzak Ovečkou Shaun vo filme debutujú ako režiséri, no Burton má bohaté scenáristické skúsenosti. Debut poňali ako 85-minútovú epizódu shaunovského seriálu. Neexperimentujú, nefilozofujú a nepsychologizujú. Hrajú na istotu, ale je to istota príjemná a zábavná.
Všetko sa zaobíde bez slov
Príbeh je prostý, zápletka priamočiara, skeče, gagy, fóry a bláznivé nápady sa sypú jeden za druhým. Film sa rovnako ako seriál zaobíde bez slov, hoci na zopár miestach sú dôležité nápisy. Zostali v angličtine, nejedno dieťa teda príde o niekoľko vtipov, ale v príbehu sa určite nestratí.
Debutanti si zaslúžia pochvalu, že ich film nie je prepchatý vtipmi, no vyvaroval sa i hluchých miest. Účelne využíva popkultúrne odkazy a štylizuje sa do rôznych žánrov. Svojskú nápaditosť a príznačný vtip – medzi rafinovaným čiernym britským humorom a detsky nevinnou naivitou – si zachováva aj počas záverečných titulkov a po nich.
