Nemali by lietadlá pilotovať radšej stroje? Človek je tvor nepredvídateľný a príliš komplikovaný, nedá sa naňho spoľahnúť. Trápi ho veľa vecí, vo svojom vnútri sa potajme zožiera, má strach a pravidelne ho napĺňa pocit bezmocnosti a frustrácie.
Keď režisér Damián Szifrón vlani nakrúcal snímku Divoké historky, netušil, aká bude, bohužiaľ, tento rok v marci aktuálna. Hovorí o tom, ako by to mohlo dopadnúť, keby nám praskli nervy a prestali by sme sa ovládať.
Šesť príbehov spája téma pomsty, krivdy a hnevu. Prvý z nich, o pilotovi Gabrielovi Pasternakovi, je až bolestivo podobný tragickému pádu Airbusu A320 vo francúzskych Alpách, ktoré pilotoval 27-ročný Andreas Lubitz a naviedol ho do zeme.
To musí byť nejaké kozmické spojenie, hovorí jedna z pasažierok v Divokých historkách, keď zistí, že každý z cestujúcich pozná Gabriela Pasternaka. Ona osobne ho učila na základnej škole a nechala ho opakovať ročník.
„Vyvádzal vtedy ako malé dieťa. Plakal a kričal. Môžem vás uistiť, že ten chlapec má nejaké problémy,“ hovorí vzrušene ostatným.
Pridávajú sa ďalší, starší elegán je hudobným kritikom, ktorý ho vysmial pred porotou, Pasternak vyštudoval klasickú hudbu, no nepresadil sa a nenahral žiadne CD. Mladík vpredu je zase jeho spolužiak a so smiechom spomína, ako ho v škole šikanovali.
Modelka, čo cestuje na prehliadku, je jeho bývalá priateľka, priznáva, že ho podvádzala s jeho najlepším a vlastne jediným priateľom, ale rozišli sa v dobrom.
Divoké historky (2014). FOTO: OUTNOW.CH
Na vine sú rodičia
Je tu vôbec niekto, kto nepozná Pasternaka? Nie je. Magická situácia sa mení na mrazivú, keď pribehne letuška so slzami v očiach. Aj ona pozná Pasternaka. Je kapitánom lietadla, v ktorom sa vezú a zamkol sa v kokpite. Zoznámili sa pri výcviku, pozval ju na rande, ale odmietla ho.
Na dvere kokpitu búcha tučný muž, je psychiater, Pasternak k nemu chodil na sedenia, ale keď zvýšil cenu za svoje služby, veľmi sa rozčúlil a viac neprišiel.
„Nie je to tvoja chyba, si obeťou súčasnej situácie,“ snaží sa ho presvedčiť. „Jediní, kto zničil tvoj život, boli tvoji rodičia. Od chvíle, čo si sa narodil, chceli od teba priveľa. Bol si cieľom všetkých ich frustrácií. Oni sú zodpovední za tvoje utrpenie. My všetci s tým nemáme nič spoločné.“
Režisér Damián Szifrón je aj autorom poviedok, písal ich väčšinou vo vani, pri zapálených sviečkach a s pohárikom v ruke. Lepšie miesto vraj nepozná. Vypísal sa v nich zo svojej vlastnej frustrácie, príbehy spája katarzia, pomsta a deštrukcia.
„A neodolateľná rozkoš zo straty sebaovládania… Západnú kapitalistickú spoločnosť často vnímam ako neviditeľnú klietku, ktorá ochromuje našu citlivosť a kriví medziľudské vzťahy,“ vysvetľuje 39-ročný argentínsky režisér.
