Slováci, pustite už medzi seba cudzincov, hlási festival [fjúžn]

To, že sme si obľúbili Ibraima Maigu, ešte nič neznamená. Cudzincov by sme nemali vnímať ako zábavnú exotiku, na tom už desať rokov pracuje festival [fjúžn].

Aj keď festival [fjúžn] oslavuje tento rok už svoje desiate narodeniny, veľa sa o ňom v médiách nepíše. Laco Oravec, jeden z jeho organizátorov, si myslí, že dôvodom môže byť, že téma migrácie nie je u nás priveľmi atraktívna.

Podujatie sa charakterizuje ako festival nových menšín – čo to dnes môže znamenať? „Pojem staré menšiny zahŕňa tie, ktoré štát oficiálne uznáva a priznáva im isté práva. To sú napríklad Maďari, Rómovia alebo Česi,“ vysvetľuje Oravec. Okrem nich však na Slovensku žije mnoho iných národností, ktoré štát dosiaľ neuznal – a tie možno nazvať novými menšinami alebo komunitami cudzincov.

FOTO - PETER SIT

Rovnováha medzi zábavou a vážnosťou

Festival [fjúžn] sa snaží približovať ich život a kultúru širšej verejnosti – upozorniť na to, že medzi nami sú, že by sme mali hľadať spôsoby, ako ich plnohodnotne prijať medzi seba. Chce napríklad predstaviť ich tance, ale i filozofiu. Zastúpenie cudzincov na Slovensku oproti iným krajinám je totiž stále veľmi nízke.

Laco Oravec si myslí, že naša spoločnosť patrí k tým uzavretejším. „Staré menšiny navyše majú mnoho vlastných kultúrnych podujatí, zatiaľ čo tie nové sú skôr roztrieštené,“ hovorí.

S týmto cieľom vytvárajú už desiaty rok kultúrny program zložený nielen z umenia, ale aj rôznych interaktívnych podujatí pre návštevníkov. Napríklad na tradičnom podujatí Dobrý trh sa dali zažiť ukážky ázijských bojových umení či si vyskúšať čínske cvičenia pre telo a myseľ.

Aj kapely, ktoré na festivale koncertovali, boli vybrané tak, aby v nich vystupoval aspoň jeden cudzinec. Ako to v praxi vyzeralo? V kníhkupectve holandský prekladateľ rozprával o svojom vzťahu k slovenským spisovateľom, v divadle herci uvažovali o tom, prečo toľkí opúšťajú svoje rodisko, pražská kapela zas zmieša kurdský folk a čínsku operu.

Nechýbali pochopiteľne ani diskusie o cudzincoch a migrácii. Každý rok tak organizátori stoja pred neľahkou úlohou vytvoriť harmóniu medzi zábavným a vážnym programom. Keďže na Slovensku nežije až tak veľa cudzincov, je, samozrejme, náročné medzi nimi hľadať vždy nových umelcov. „Vieme, že téma nášho festivalu nevyvoláva masový záujem, napriek tomu sa návštevnosť každý rok zvyšuje,“ hovorí Oravec.

FOTO - PETER SIT

Politici sa vyjadrujú striedmo

Minulý rok ho napríklad navštívilo okolo štyroch tisíc návštevníkov. Oravec dodáva, že sa nesnažia prinášať populárnu kultúru, skôr im sedí alternatíva: „Ibrahim Maiga u nás asi nikdy vystupovať nebude.“ [fjúžn] by podľa neho totiž nemal byť len exotickou zábavou. Za desať rokov sa festival síce rozrástol, radikálne zmenil svoju tvár, ale Oravec priznáva, že zmeny v prístupe úradníkov a štátnej moci prichádzajú len veľmi pomaly – pretože politici sa k téme migrácie vyjadrujú striedmo.

Naliehavou otázkou kultúrneho života však vždy bolo a je aj to, či ním možno zmeniť spoločnosť. Či by nemalo slúžiť len estetickým cieľom. Na druhej strane sa k festivalu z roka na rok hlási viac migrantských komunít.

Veľké stretnutie

Jednou z tvárí festivalu je aj Holanďanka Illah van Oijen, ktorá sa vo verejnom priestore mimoriadne angažuje – dôkazom môžu byť jej fotky miznúcich miest, založenie Dobrého trhu či snaha v znovuotvorenie Starej tržnice.

Atmosféru festivalu opísala ako otvorenú a neformálnu: „Pôsobí to ako veľké stretnutie. Cudzinci sa spoznávajú medzi sebou a Bratislavčania zase iné názory na svoje mesto.“

Veď aj [fjúžn] ako slovenský prepis anglického výrazu vyjadruje spájanie a vzájomné ovplyvňovanie – poznáme napríklad fúziu džezu s inými žánrami, ktorá nesie toto meno. „Slovenská spoločnosť môže od cudzincov získať veľmi veľa – ich prínos je veľký nielen v kultúre, ale aj v podnikaní či vo verejnom živote,“ hovorí van Oijen.

Bez cudzincov by predsa Slovensko bolo veľmi jednotvárne. Aj preto boli témou tohto ročníka skladačky.

FOTO - PETER SIT