Undergroundová skupina The Plastic People Of The Universe v roku 1997. Zľava: Josef Karafiát, Jan Brabec, Josef Janíček, Vratislav Brabenec, Jiří Kabeš, Milan Mejla Hlavsa. FOTO - ČTK
z mála skupín odolávala tlakom komunistického režimu. „Séria je definitívna. Pôvodne mala byť dlhšia, ale štúdiová nahrávka z roku 1971 sa stratila a páska z koncertu v Děčíne z roku 1970 má príšernú kvalitu,“ hovorí pre SME český hudobný publicista Jaroslav Riedel, autor antológie.
Jedenásťdielna kolekcia obsahuje všetky dôležité body skupiny, zahŕňajúce významné radové albumy ako Egon Bondy‘s Happy Hearts Club Banned, Pašijové hry velikonoční alebo Hovězí porážka a viac ako päť hodín raritných nahrávok. Posledným dielom antológie je CD s názvom Trouble Every Day s prevzatými piesňami od skupín The Velvet Underground, The Fugs alebo Franka Zappu.
Plastici sú jednou z najvplyvnejších skupín v Čechách, a to počas totalitného režimu nevydali na území bývalého Československa nijaký album. Jej členovia boli perzekvovaní, zatváraní a ich ilegálne nahrávky vychádzali iba v zahraničí. Až po revolúcii sa objavil prvý komplet nahrávok. Výpravný box na stránkach hudobného časopisu Rock and Pop skritizoval práve Jaroslav Riedel. „Moja recenzia ich nenadchla, dokonca sa mi aj vyhrážali. Po niekoľkých rokoch sme s Plastikmi presadili, aby sa to vydalo znovu.“
Trvalo šesť rokov, než celá antológia vyšla. Práce skomplikovali vlastníci archívnych nahrávok, ktorí ich neradi púšťali z rúk. Nanovo sa mastrovali radové albumy, úmorné bolo prepisovanie niektorých amatérskych nahrávok z kotúčových magnetofónov. Do toho všetkého prišla smrť šéfa Plastikov Mejlu Hlavsu roku 2001. „Mejla mi dal veľa informácií. Poznali sme sa jedenásť rokov a za ten čas som s ním nakrútil hodiny rozhovorov. Po jeho smrti som nikoho nekontaktoval. Napokon, on bol autorom väčšiny skladieb.“
Jaroslav Riedel obdivuje originálny zvuk Plastikov, založený na Hlavsovej dunivej monotónnej base, improvizácií sólových nástrojov a básnických textoch. Aj napriek spoločenským tlakom udržala úroveň svojej tvorby a nikdy nepadla do priemeru. „Jediné negatívum vidím v interpretačných chybách, ale tie boli dané tým, že nahrávky vznikali za katastrofálnych podmienok. Egon Bondy‘s Happy Hearts Club Banned nahrali na hrade, kde bolo niekoľko stupňov pod nulou a kde sa nástroje nedali poriadne naladiť. Až pri posledných veciach mali k dispozícii slušný magnetofón a ľudí, čo boli schopní urobiť prijateľný zvuk.“
V druhej polovici osemdesiatych rokov Plastikov rozložili vnútorné rozpory. Vrátili sa až v roku 1997 a rozptýlili pochybnosti o úrovni svojho hrania, ktoré vychádzali práve z nekvalitných nahrávok. Regulárneho štúdiového albumu Plastikov Líně s tebou spím sa Mejla Hlavsa nikdy nedožil. Tesne pred začiatkom nahrávania zomrel a skupina sa s tromi kľúčovými členmi Janíčkom, Kabešom a Brabencom a novými hudobníkmi rozhodla pokračovať bez neho. PETER BÁLIK
ANTOLÓGIA PLASTIKOV
1. Muž bez uší (koncerty 1969 - 1972)
2. Vožralej jak slíva
(koncerty 1973 - 1975)
3. Egon Bondy‘s Happy Hearts Club
Banned (nahrávky 1974 - 1975)
4. Ach to státu hanobení
(koncerty 1976 - 1977)
5. Pašijové hry velikonoční (1978)
6. Jak bude po smrti (1979)
7. Co znamená vésti koně (1981)
8. Kolejnice duní (1977 - 1982)
9. Hovězí porážka (1983 - 1984)
10. Půlnoční myš (1985 - 1986)
11. Trouble Every Day (1971-1977)
