Kto sa nebojí, nech chodí do divadla

Keď mala ona dvanásť, on s ňou nadviazal citový a sexuálny vzťah. Čo s tým po rokoch? Martinské divadlo má zaujímavú hru Blackbird.

V slovenskej divadelnej tvorbe sa o kontroverznosti hovorí najmä pri reflexii minulosti a jej režimov. Dramaturgia Slovenského komorného divadla v Martine sa to rozhodla pozmeniť uvedením hry Davida Harrowera Blackbird, ktorá vyvoláva otázky svojou názorovou nejednoznačnosťou.

Sledujeme v nej “iba” dialóg dvoch postáv. Dnes už dospelá Una vyhľadá Raya. Muža, ktorý nedodržal hranice a keď mala dvanásť, nadviazal s ňou (možno cielene) citový a sexuálny vzťah.

Martinskí tvorcovia hodili diváka do vody priamej konfrontácie. Bizarné stretnutie rozohrávajú v arénovitom priestore, ktorý umožňuje sledovať postavy a situácie z náprotivných strán, cez imaginárne steny i seba - divákov navzájom. Analyzujeme tak zamotané klbko motivácií, trpkých udalostí a ich dôsledkov, pokusov o ospravedlnenie a zároveň vlastné reakcie.

Kto čelí opovrhnutiu

Hosťujúca režisérka Valéria Schulczová predstavila Blackbird viac ako divadlo hereckých príležitostí než zásadnej formálnej režisérskej invencie. Ku komplikovanej téme pristúpila opatrne, neakcentuje žiadnu z ponúkaných právd, zdá sa, že má do istej miery aj pochopenie pre stigmatické puto postáv.

V jednoduchom aranžmáne teda excelujú herci. Kamila Antalová, ktorá inklinuje k dramatickým polohám, hrá Unu, spočiatku dominantnú, navonok neoblomnú a ráznu. Konfrontuje Raya, ktorý zmenil meno, bydlisko a (azda aj) spôsob života, a tak nemusí dennodenne v tvárach zo svojho okolia sledovať opovrhnutie, akému čelí ona.

Una v náhlych strihoch mení nálady, bráni sa útokom, cez to všetko však presvitá jej nedokonale skrývaná neistota a zraniteľnosť. Proti nej stojí ostarnutý zbabelec Ray, ktorý sa v úvodných tónoch stretnutia neštíti stavať do pozície momentálnej obete. Jeho neustálu snahu pozmeniť minulosť podrobne analyzuje Ján Kožuch.

Po strate kontroly

Dôsledne vykresľuje krehký balans medzi Rayovými slovami a kontrolou v konaní aj jej stratu. Čím dlhšie teda trvá tento rozhovor, tým viac detailov naznačuje, že Rayovo správanie môže byť iba póza.

Martinskú premiéru ešte sprevádzali viaceré zaváhania, režijné nápady si herci ešte úplne neosvojili. Ich hrany však zaiste obrúsia reprízy a z inscenácie vynikne jadro - podmanivé divadlo pre diváka, ktorý sa nebojí klásť neprijateľné otázky.