Ak by sme žili vo Viedni v 18. storočí , pravdepodobne by sme ho poznali. Taliansky skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg Anton Salieri bol vtedy ako riaditeľ viedenského dvorného divadla známy.
Komponoval najmä opery, no tiež oratóriá, kantáty, omše, symfónie a koncerty. Sotva si však na názov niektorého z jeho diel dnes spomenieme. A na melódiu zo Salieriho opery? To už vôbec.
Pokiaľ sa profesionálne nevenujete dejinám hudby, poznáte Salieriho zrejme len vďaka Mozartovi. Presnejšie, vďaka režisérovi Milošovi Formanovi, ktorý svojím nezabudnuteľným príbehom o Amadeovi významnou mierou prispel k tomu, že talianskeho hudobníka z éry klasicizmu máme v mysliach navždy zafixovaného ako priemerného tvorcu.
Skladateľa, ktorý chorobne závidel geniálnemu Mozartovi. Hoci historické pramene hovoria, že to nebolo celkom tak, príbeh ako podobenstvo je krásny. A pravda je, že hoci aj laik by možno spoznal niektorú z Mozartových skladieb alebo minimálne ovláda ich názvy, Salieriho tvorba väčšine z nás z nič nehovorí.
Pritom Salieri bol za svojho života úspešnejší ako Mozart. V každom prípade viac uspel v úsilí presadiť sa a uživiť sa hudbou. V tomto je príbeh o Mozartovi a Salierim symbolický.
Doba zväčša nepraje géniom. Ich talent preverí čas, ale zomrú v chudobe a pochovajú ich bez pôct. Salieri mohol byť veľmi vzdelaný a schopný, pracovitý hudobník, získal prestíž, dobrú pozíciu na cisárskom dvore a finančne sa mu darilo. Až na jedno. Nebol génius.
Vraj otrávil Mozarta
Vzťah Mozarta a Salieriho je opradený legendou o tom, že Salieri Mozartovi závidel a napokon ho v roku 1791 otrávil.
Viedenské múzeum Mozarthaus sa však snaží túto teóriu vyvrátiť. Údajne bol pravdou presný opak - Salieri Mozarta podporoval. Aj hudobní vedci tvrdia, že dobové dokumenty svedčia skôr o ich vzájomnom rešpekte a korektnom vzťahu. Napokon, Mozartova žena Constanze dala po manželovej smrti syna do učenia práve k Salierimu.
Mýtus o Salieriho žiarlivosti na Mozarta podporil aj Alexander Sergejevič Puškin svojou hrou Mozart a Salieri, v ktorej priamo označil Salieriho za Mozartovho vraha. Nikolaj Rimskij-Korsakov ju potom zhudobnil ako operu.
Životopisec Volkmar Braunbehrens v knihe Mozart vo Viedni však píše: „Medzi Mozartom a Salierim nebolo žiadne nepriateľstvo – hoci sa to (a musíme povedať, že navzdory všetkému, čo vieme) stále znovu tvrdí.
