RECENZIA / FILM
Cosimo (Luis Guzman) - v remaku dávneho filmu Maria Monicelliho Zlodeji to majú ťažké - sedí za krádež auta vo väzení. Tu sa dozvie, že existuje šanca vylúpiť banku. Šanca je jedinečná, lúpež sa rovná detskej hračke. Ibaže Cosimo je práve za mrežami. Preto musí prísť iný zlodej, ktorý súrne potrebuje peniaze a je ochotný dať sa odsúdiť namiesto neho.
Sú to všetko dosť trápne existencie, Cosimo a jeho kumpáni, snívajúci o rýchlych peniazoch a lepšom živote. Celý tím vrátane zostarnutého Tota (Michael Jeter), chronicky sa preceňujúceho Pera (Sam Rockwell), ustaraného Rileyho (William H. Macy), snoba Leona (Isaiah Washington) a donchuana Basila (Andrew Davoli) je očividne taký hlúpy, že je od začiatku jasné, ako ich projekt dopadne.
Zrejme to má pôsobiť milo a šarmantne. Ibaže režiséri si po celý čas pletú bizarnosť s úbohosťou. Žiadneho z týchto antihrdinov nemožno brať ani v najmenšom vážne, a tak sa smiešnosť redukuje na nepríjemnú škodoradosť.
Keď nakoniec Cosimo ujde z väzenia a prejde ho autobus, definitívne vypadne z hry. Jeho smrť nie je ani smiešna, ani tragická, len v nás zanechá čudnú pachuť. Chlad a brutalita vydávané za čierny humor, s ktorým sa režisérska dvojica zbavila tejto postavy, keď splnila svoj účel a už sa ďalej do dramaturgického plánu nehodí, odkrýva cynický nezáujem tvorcov o svoje postavy.
Vo filme vidieť vzory bratov Russovcov, napríklad Monicelliho a bratov Coenovcov, Malla, Allena a Soderbergha. Lenže citovať nestačí. Kým totiž filmy nimi obdivovaných režisérov v skutočnosti vyžarujú horúci cit, táto povrchná pocta gangsterským komédiám šíri len pocit prázdna, ktorý vás prinúti vnímať vtieravú sentimentalitu záveru ako zákernú lož.
EDWIN GRASSMEIER
