Článok pokračuje pod video reklamou
Žilo sa tam ako v Zweigovom románe Svet včerajška. Sopranistka Simona Houda Šaturová či britský dirigent James Judd podporia dnešným koncertom v Slovenskej filharmónii rekonštrukciu pamätného domu Albrechtovcov.
Na Kapitulskej ulici č. 1 v Bratislave kedysi rástli ružové kríky, floxy či hortenzie. Stále pôsobí ako oáza v centre mesta, hoci dom, v ktorom bývala legenda hudobného života Ján Albrecht s manželkou, je ešte v prestavbe. Hansi, ako ho volali, bol milovaným pedagógom, hudobníkom, polyhistorom, zaujímala ho ešte aj matematika.
Jeho otec, skladateľ a dirigent Alexander Albrecht, bol riaditeľom Mestskej hudobnej školy a regenschori v Katedrále sv. Martina.
Otvorený pre všetkých
V domácom „salóne“ u Albrechtovcov akoby zastal čas, aj za komunizmu sa tam muzicírovalo i diskutovalo o umení. „Žilo sa tam ako v Zweigovom románe Svet včerajška či v Máraiovej Spovedi mešťana. Návštevy prichádzali od vidím do nevidím, manželka Vierka všetkých obskakovala s božou trpezlivosťou,“ opisuje Igor Valentovič, predseda združenia Albrecht Forum. To sa snaží obnoviť odkaz vzácneho človeka, ktorý do čias komunizmu nijako nezapadal.
Jána Albrechta nemali komunisti v obľube, ale doma často vítal zvedavé návštevy.
Foto: Martina Šimkovičová
„Hansi sa zázračne obalil pred svetom. Komunisti mu síce zničili akademickú kariéru, nedokázali ho však znechutiť. Žil vo vlastnom svete a v tom nebol kúsok agresivity, výstredného vzdoru, len sústredenosť a pokora k umeniu a dobromyseľnosť voči všetkým,“ spomína Valentovič.
Uznanie až po rokoch
Albrecht sa dožil rehabilitácie až v deväťdesiatych rokoch. Čestným občanom Bratislavy sa stal až dva mesiace po úmrtí. Začali sa opäť uvádzať koncertne skladby jeho otca, ktorý za socializmu nepatril medzi preferovaných, keďže jeho novoromantistický štýl nezodpovedal požiadavkám doby. „Za socializmu sme vygumovali celú generáciu umelcov, ktorá tvorila popri oficiálnej a protežovanej hudobnej moderne s folkloristickými inšpiráciami,“ komentuje Valentovič.
Igor Valentovič, predseda združenia Albrecht Forum, ktorého cieľom je urobiť z domu Albrechtovcov kultúrne centrum.
Foto SME: Jozef Jakubčo
Združenie Albrecht Forum sa usiluje prestavať dom so silným géniom loci na multifunkčný priestor. „Keď sme ho vzali od cirkvi do prenájmu na 25 rokov, strecha bola v dezolátnom stave, dom bol zasypaný hlinou až po dolné parapety. Dnes už má nové krovy, odvlhčené sú aj klenbové pivnice z 13. storočia,“ hovorí Valentovič.
Projekt rekonštrukcie je už schválený, čas na dokončenie už môžu merať v eurách. „Optimistický odhad je 250- až 300tisíc, ktoré potrebujeme získať,“ dodáva.
Nahradili potomkov
Schválený projekt ráta nielen s fajkovňou, cigarovňou, čajovňou v Hansi gurmánskom štýle, ale aj s multifunkčnou sálou na komorné koncerty. Reštaurátori našli na stenách výmaľbu, podľa zachovaných detailov ju vedia zrekonštruovať podľa stavu okolo roku 1820.
Takto vyzerá dvor u Albrechtovcov dnes. Foto SME: Jozef Jakubčo
Vyčistené sú už aj priestory samého bytu, kde by malo byť akési múzeum zo vzácnej albrechtovskej pozostalosti. Obsahuje nielen klenoty literatúry a hudby, ale aj obrazy Laluhu či Kokoschku.
V podkroví by mal byť aj priestor pre letné školy a workshopy. „Dom má veľký potenciál, mohla by z neho dýchať atmosféra spred 50, 60 rokov. Keďže táto rodina nemala potomkov, chopili sme sa obnovy ich dedičstva my, ktorí sme Hansiho poznali,“ vysvetľuje Valentovič cieľ ich združenia.
Koncert na podporu
Dnes večer o 19. hod je v Redute benefičný koncert na podporu obnovy Albrechtovho domu. Bez nároku na honorár na ňom vystúpia Simona Šaturová, klavirista Marian Lapšanský či dirigent James Judd.
„Turistom v Bratislave ukazujeme Hummelov dom i dom, kde hral Mozart, hoci už dávno nemajú pôvodný charakter. Nemá azda Bratislava toľko zdravého rozumu, aby si zachovala aspoň tento priestor?“ pýta sa Valentovič.
