Väčšina umelcov potrebuje na to, aby vyjadrila, čo cíti, cudzie médium - plátno, hudobný nástroj či modelársku hlinu. Maliarskym plátnom však v prípade Chrisa Burdena bolo jeho vlastné telo.
Hlavným znakom konceptuálneho umenia sú nehmotné umelecké diela. Nemá byť totiž hodnotná ich forma, ale myšlienka, ktorú v nich ich autori zakotvili. Často sa dokonca môže stať, že je myšlienkou aj samo dielo. Chris Burden (*11. 4. 1946 – † 10. 5. 2015) sa ho rozhodol prepojiť s minimalizmom. Spojenie od samého začiatku sľubovalo, že pôjde o umelca, po ktorom hmotné umelecké diela dlhodobo nezostanú.
Vizuálne umenie si Chris Burden obľúbil už ako dvanásťročný. Po úraze, ktorý sa mu stal pri havárii na skútri, mal pri niekoľkomesačnom zotavovaní z vážnych zranení mnoho času – a práve vtedy ho zaujalo fotografovanie. Je však možné, že to, aké bude jeho budúce povolanie, ovplyvnil úraz aj v ďalšom smere: posunutí prahu bolesti. Keď totiž mladého Burdena zobrala po havárii záchranná služba, musel podstúpiť operáciu ľavej nohy bez anestézy.
Keby mu preplo
Záujem o vizuálne umenie budúceho konceptualistu neopustil ani vtedy, keď sa po havárii úplne zotavil a mohol sa znova zaradiť do bežného života. Rozhodol sa pre bakalárske štúdium umenia, architektúry a fyziky na Pomona College.