Málokto by asi spochybnil, že Gus Van Sant je výborný režisér – po tom, čo mal v kinách Moje súkromné Idaho, Posledné dni, Dobrého Willa Huntinga alebo Milka. Dvakrát ho nominovali na Oscara a má aj Zlatú palmu za drámu Elephant z roku 2002.
Tento rok sa do súťaže dostal s filmom The Sea of Trees. Matthew McConaughey v ňom hrá fyzika, ktorý príde na letisko, na parkovisku nechá otvorené auto aj s kľúčmi a ide sa zaregistrovať so svojou jednosmernou letenkou do Japonska. Keď vystúpi, nechá sa odviesť do mystického lesa, kam chodia domáci, keď sa rozhodnú skončiť svoj život. On k takému rozhodnutiu dospel po tom, čo mu zomrela manželka, vysvitne neskôr.
Tento príbeh pripomína film Gerry, ktorý Gus Van Sant kedysi nakrútil s Mattom Damonom a Caseyom Affleckom. Hrali v ňom kamarátov, ktorí sa stratili v kalifornskej púšti. V ich strhujúcom boji o život nakoniec nebolo jasné, či chlapci prežili, alebo ktorý z nich prežil, či boli kamarátmi, milencami a či vôbec boli dvaja, alebo len jeden.
S filmom The Sea of Trees sa už americkému režisérovi také vzrušenie nepodarilo vytvoriť, hoci je z veľkej časti meditatívny a tajomný a aj jeho hlavný hrdina sa v lese stratí a nakoniec túži prežiť. Keďže sa na konci zmenil na sentimentálny príbeh o manželoch, ktorí k sebe nestihli nájsť stratenú cestu, vzniklo podozrenie, že Gusa Van Santa k takému finále museli hádam donútiť nejakí nechápaví producenti. A novinári v Cannes ho – až trochu kruto – vypískali.
