Mitch Winehouse nebol spokojný s filmom o svojej dcére Amy. A že chce za to jeho tvorcov žalovať, svet vedel už pred premiérou na festivale v Cannes. Festivalové publikum však nebolo naladené na rozvíjanie škandálov a film režiséra Asifa Kapadiu si pozrelo bez akéhokoľvek cirkusu.
Samozrejme, pochopilo, prečo sa Mitchovi Winehousovi nepáčil. Vyplýva z neho, že on ani jeho manželka nebrali vážne, keď Amy v tínedžerskom veku trpela bulímiou a využíval jej slávu, keď mala zase problémy s drogami a závislosťou. Keď bola na rehabilitácii v Karibiku, sám zavolal televízne štáby.
Kapadiov dokument však nie je zúrivým hľadaním a analyzovaním príčin, prečo Amy Winehousová zomrela. Vďaka rodinným domácim videám, doteraz neznámym, a súkromným denníkom vznikol portrét umelkyne, ktorá mala už v dospievaní šarm pred kamerou, vzácny džezový hlas aj autorský talent. Pôsobivým vizualizovaním jej rukopisu pripomína, aké texty Amy napísala a čo znamenali. Zároveň je to aj portrét ženy, ktorá mala sklony k depresii, tvrdým drogám a nesprávnym mužom.
Nie je ani konfrontačný, ani veľmi objavný, je skôr vyznaním lásky k speváčke, ktorá z jediného albumu – Back to Black – predala dvadsať miliónov kusov a keď sa začala jej samodeštrukcia, obdivne naladený svet sa iba prizeral. Diváci by možno čakali, že film Amy bude mať nejakú objavnú pointu. Ale Asif Kapadia sa nemohol tváriť, že príbeh ženy, ktorá zomrela vo veku 27 rokov, nejakú môže mať.
