Je nádej, že v Budapešti sa náš provincionalizmus zmierni.
Slovensko a Maďarsko majú oddávna svoje nevyriešené problémy a otázka porozumenia je stále aktuálna. Nedávno o tom verejne diskutovali spisovatelia a vydavatelia na knižnom festivale v Budapešti. Aprílové medzinárodné podujatie s takmer štvrťstoročnou tradíciou navštívili aj slovenskí spisovatelia. V spoločnosti maďarských kolegov predstavovali svoje knihy, riešili spoločné témy. Stretnutie bolo zásadnou predprípravou na budúcoročný 23. ročník tohto prestížneho festivalu. Hlavným hosťom bude práve Slovensko.
Čo je spoločné, je dôležité
Maďarské denníky aj literárne periodiká citovali pri tejto príležitosti slová Pavla Vilikovského, jedného z našich najdôležitejších autorov. „Obe krajiny majú traumu na svojej strane, čo však neznamená, že to, čo je v nás spoločné, by nebolo dôležité. Myslenie a citový život našich ľudí stáli veľmi blízko seba, lenže vznikli trhliny, ktoré ich rozdelili. Slovensko ako budúcoročný hlavný hosť dáva nádej, že slovenský provincionalizmus, možno trochu väčší ako je žiaduce, sa zmierni,“ povedal v prítomnosti maďarských spisovateľov Györgya Konráda a Pétera Esterházyho.
"Obe krajiny majú traumu na svojej strane, čo však neznamená, že to, čo je v nás spoločné,
by nebolo dôležité," povedal v Budapešti Pavel Vilikovský. Na snímke v spoločnosti
uznávaného maďarského spisovateľa Pétera Esterházyho. Foto - SI
Exkluzívne prostredie
Čo sa týka možného úspechu našej literatúry, veľa podľa Vilikovského závisí od toho, ako na nás Maďari budú reagovať. „Ide o jazykovo exkluzívne prostredie, čo môže byť zložité, tým však ne〜chcem nijako podceňovať účinok našich kníh v susednej krajine. Prekvapilo ma, ako ľudia prejavovali záujem a plnili sály,“ opisuje SME atmosféru festivalu. Na jednom z pódií predstavil aj svoj najnovší román Príbeh ozajského človeka. V rámci literárneho projektu K4 ide o prvú knihu preloženú do štyroch visegrádskych jazykov naraz.
Vitajte v salóne
Na festivale Slovensko zatiaľ nikdy nebolo tak aktívne prítomné ako tento rok. „S pomocou maďarských autorov, na ktorých domáce publikum lepšie reaguje, sa nám podarilo predstaviť viacerých slovenských spisovateľov, zorganizovať trinásť akcií a ďalšie sprievodné programy, predstavili sme aj detskú literatúru. Zamerali sme sa na medzinárodné stretnutia a okrúhle stoly európskych spisovateľov,“ hovorí Renáta Deáková zo Slovenského inštitútu v Budapešti. Ako etablovaná prekladateľka a nezávislá manažérka cezhraničných podujatí iniciuje už druhý rok v Budapešti aj Prekladateľský salón, kam pozýva skúsených aj začínajúcich prekladateľov zo slovenčiny do maďarčiny, pracujúcich s textami súčasných autorov.
Pavol Rankov na besede s budapeštianskymi gymnazistami. FOTO – SI
Študenti v kontakte
Za mimoriadne vydarenú označuje besedu s Pavlom Rankovom. Stretol sa so študentmi jedného z najprestížnejších maďarských gymnázií. Profesorka ich pripravovala mesiace vopred, mali prečítané jeho knihy, reagovali veľmi dobre. „Dostali sa do priameho kontaktu so slovenskou literatúrou, práve to je podstatné,“ vraví Deáková. Podľa spisovateľa Pavla Rankova festival v optimálnom pomere spája komerčný knižný veľtrh s literárnym podujatím. „Maďarská literatúra sa pýši svetoznámymi menami, jej štatút vo svete je rozhodne vysoký. Čitateľská kultúra je na úrovni, ľudia čítajú a o prečítanom radi zasvätene rozprávajú,“ hovorí.
Ako servírovať
V nasledujúcich mesiacoch bude dôležité nájsť vydavateľov, ktorí by čo najviac z čo najkvalitnejších slovenských autorov vydali. Na mnohé mená už upozornila burza knižných titulov. „Zatiaľ to vyzerá na desiatku kníh, ale mohlo by ich byť aj viac,“ tvrdí Deáková.
V úzkom výbere sú okrem spomenutých aj Balla, Staviarsky, Beňová, Kompaníková, Juščák, Štefánik, Rumpli, Marcelli, Juráňová, Kovalyk, Varga a viacerí ďalší. „Podstatné bude, aby to, čo vieme ponúknuť, bolo vhodne naservírované,“ prízvukuje. „Slovenská literatúra by nemala byť maloverná. Má autorov, ktorých môžeme hrdo exportovať.“
