Bratislava 12. januára (TASR) - Herec Karol Machata (1928) patrí k najvýznamnejším slovenským predstaviteľom povojnovej hereckej generácie a 13. januára sa dožíva životného jubilea - 75. narodenín.
Je výrazný predstaviteľ slovenského moderného herectva, ktorý silou svojej hereckej individuality a nevšednou mierou talentu patril takmer päťdesiat rokov (1949 - 1998) k popredným protagonistom činohry Slovenského národného divadla.
Machata sa narodil v Malackách. V roku 1951 vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu. Dráhu profesionálneho herca začal v Armádnom divadle v Martine, kde pôsobil v rokoch 1952-1953. Až do svojich sedemdesiatich rokov - roku 1998 bol potom nepretržite členom činohry SND v Bratislave.
Po prvých úlohách - inscenácia Sládkovičovej Maríny (1948), Jakuba v Atentáte (postava člena skupiny atentátnikov na Heydricha, 1949), Fortinbrasa v Shakespearovom Hamletovi (1950) upozornil na seba skvele stvárnenými postavami na divadelných doskách v Martine. Tam jeho titulné postavy Geľo Sebechlebský (1952) a Jánošík (1953) zožali prenikavý úspech. Tieto klasicky dokonalé výkony napriek hercovej mladosti predznamenali lyricko-komediálnu a dramaticko-hrdinskú polohu jeho herectva. Po návrate do SND spolupracoval s režisérmi Karolom L. Zacharom, Jozefom Budským a T. Rakovským. Jeho romantické i dramatické herectvo sa naplno prejavilo v postave Karola Moora v Schillerových Zbojníkoch (1955), Hynka v Tylovom Krvavom súde (1957) alebo v Rostandovom Cyranovi de Bergerac (1967). Machatova herecká osobnosť sa rozvíjala v komediálnych, lyrických, hrdinských i dramatických polohách. Ako všestranný herec patrí v slovenskom dramatickom umení medzi významných predstaviteľov Shakespearových postáv - Doktor Caius vo Veselých paniach z Windsoru (1954, 1958, 1963), Romeo (1957), ale aj ako Hamlet (1964), Jago (1978), či Kráľ Lear (1975). Jeho herecké umenie výrazne ovplyvnila i ruská klasika. Nezabudnuteľné boli jeho čechovovské kreácie, titulné postavy v Čechovovom Ivanovovi (1961) a Višňovom sade (1967), ďalej postavy Kuligina v Ostrovského Búrke, F. V. Protasova v Tolstého Živej mŕtvole (1976).
Kultivovaný prejav, ktorý si uchoval čaro spontánnosti najmä v komediálnych polohách, patrí k tomu najcennejšiemu, čím obohatil dejiny slovenského herectva. V rozhlasových hrách a pásmach vytvoril širokú škálu dramatických postáv s jemným zmyslom pre špecifikum rozhlasového herectva. V 60. a 70. rokoch ďalej úspešne stvárnil úlohy Mosera v Záborského Najdúchovi, Viktora Franza v Millerovej Cene, Cyrana z Bergeracu v rovnomennej Rostandovej hre. Sýtym kultivovaným hlasom sa zaradil medzi najobľúbenejších recitátorov klasickej i súčasnej poézie i prózy.
Účinkoval vo filme a v televíznych inscenáciách. Postavy, ktoré stvárnil v slovenskom filme, patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie - Zemianska česť, Drevená dedina, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, Soľ nad zlato a mnohé ďalšie.
Za svoje herecké umenie získal množstvo cien, medzi inými Poctu ministerstva kultúry SR udelenú k jeho sedemdesiatym narodeninám. Prezident SR Rudolf Schuster jubilantovi Machatovi odovzdal 1. januára štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti, divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby. Je nositeľom titulov zaslúžilý umelec (1967) a národný umelec (1979).
*zg som
