CANNES. Raz o tom nakrútia film Mexičania, raz zase Američania. A hoci to jedni aj druhí robia pomerne často, predstava o tom, ako vyzerá drogová vojna na ich spoločných hraniciach, je stále nejasná.
Tentoraz sa o presnejší obraz pokúsil kanadský režisér Denis Villeneuve, s filmom Sicario súťaží o Zlatú palmu na festivale v Cannes. A ako obrazového odborníka si zavolal Rogera Deakinsa, kameramana, s ktorým pravidelne nakrúcajú bratia Coenovci. Mimochodom, akurát tu majú úlohu predsedov poroty.
Vražedná kombinácia
Vo filme je niekoľko pôsobivých akčných scén, ale Deakins sa ukázal aj pri tom, keď letecky nasnímal mesto Juárez. Rio Grande ho oddeľuje od El Paso v Texase a dnes už vraj vôbec nemá takú romantickú auru, ako ju zvyčajne vykresľovali v piesňach či vo filmoch. Je to rieka, ktorá prechádza miestom nepredstaviteľného zločinu.
Denis Villeneuve sa narodil v bezpečnom Quebecu, k téme drogových kartelov ho zrejme nič bytostne nepriťahuje. Aj to na jeho filme cítiť, rozhodne však jeho záujem nepôsobí falošne. „Násilie v tejto časti sveta zostáva pod závojom ticha, čo je vraždená kombinácia. A ja ako Severoameričan za to cítim zodpovednosť,“ hovorí. „Viem, že o tom už bolo nakrútených veľa silných filmov, najmä v Mexiku, napríklad Heli, tento náš je však o Američanoch.“
Američanov v tomto prípade zastupujú dvaja mladí a idealistickí agenti FBI – jedna z nich je žena – a skupina skúsenejších agentov CIA, ktorí tvrdia, že situáciu s kartelmi nikto nevyrieši, ak bude postupovať podľa zákona a práva, že jedinou možnosťou je konať nelegálne, s vynúteným požehnaním FBI.
To aj tvorí drámu a konflikt príbehu.
FBI kontra CIA
Denis Villeneuve bol pred štyrmi rokmi nominovaný na cudzojazyčného Oscara s filmom Požiare. Vzápätí mal v kinách vydarený a populárny film Zmiznutie, už v anglickom jazyku. Aj tentoraz mal pri sebe medzinárodný štáb, tvorili ho Emily Blunt, Josh Brolin a Benicio del Toro.
Jedna zastupovala čistotu a čestnosť americkej policajtky, druhý cynizmus (alebo zúfalú dezilúziu, ktovie) CIA, a tretí nekontrolovateľnú túžbu po pomste, ktorá poháňa tých, čo v drogovej vojne prišli o svojich blízkych a nevinných. Tí v nej teraz pôsobia ako nájomní vrahovia, v mexickom slangu – sicario.
„Vo filmoch na túto tému som už neraz hral a ešte som nedospel do stavu, že by som o nej dosť vedel,“ povedal Benicio del Toro. „Ani naše tri hlavné postavy sa nezhodnú na tom, ako postupovať, a to vyplýva z toho, že ani my sme pri nakrúcaní nemohli prísť s nejakým riešením.“
Emily Blunt hovorí, že režisér jej takmer na všetky otázky odpovedal: neviem, poviem ti zajtra, keď sa na to vyspím. Táto jeho neskrývaná neistota nad komplexnosťou konfliktu mala na film pôsobiť blahodarne. A v podstate aj pôsobila. Filmu Sicario možno chýba niečo bytostne osobné, nahrádza to však niečo všeobecné, niečo, čo postihuje fungovanie ľudských inštinktov a morálky.
