Najväčšie diela moderného umenia – Duchampov pisoár, Munchov výkrik alebo Warholove plechovky sa stretli na jednom mieste. V knihe Proč obrazy nepotřebují názvy, ktorá sa snaží deťom vysvetliť, prečo je moderné umenie dôležité. Jej autori za ňu získali prestížnu literárnu cenu Magnesia Litera.
Ak by si české deti mali tento rok prečítať jednu knihu, tak by nemali váhať a vybrať si komiks Proč obrazy nepotřebují názvy. Odporúčajú im to odovzdávatelia ceny Magnesia Litera. Mali by sa vďaka tejto knihe lepšie naučiť porozumieť modernému umeniu. A možno by si ho mali prečítať aj dospelí, ktorí nechápavo prechádzajú priestormi galérií a znechutene krútia hlavou nad niekoľkými variáciami na warholovskú polievku v plechovke.
Príbeh knižky, ktorá je sčasti komiksom, sčasti novelou, sa odohráva v jedno ospalé nedeľné popoludnie, keď sa starí rodičia vyberú na návštevu galérie so svojimi vnukmi – malým Mikulášom, ktorého baví len futbal, a staršou Emou, ktorá dostala za domácu úlohu pripraviť sloh o významných umelcoch na prelome 19. a 20. storočia. Počas ich blúdenia medzi stenami plnými obrazov však zažijú aj stretnutie s kriminálnikmi pripravujúcimi lúpež.
Deti málo čítajú
Galéria v knihe je zvláštnym, magickým miestom – stretávajú sa v ňom totiž najväčšie umelecké diela posledných dvoch storočí: Duchampov pisoár, Warholove plechovky, Munchov výkrik, či Picassov autopotrét. Diela sa v ňom prelievajú do života postáv, v jednej časti plávajú na plti v Kupkovom obraze Klávesy piana – jazero, v ďalšej sledujú zblízka povrch Monetovej Kopy sena. Tak ako historicky vznikali nové umelecké smery, menili sa aj názory na to, čo by umenie malo zachytávať.
Autormi knihy sú český spisovateľ Ondřej Horák, ktorý pracoval ako lektor v niekoľkých galériách, a ilustrátor Jiří Franta – ten napríklad pomáhal založiť komiksový časopis KIX. Prečo bolo vôbec nutné takúto publikáciu napísať? „Rodičia deťom nedokážu vysvetliť dôležitosť moderného umenia a školy málokedy navštevujú galérie. Deti všeobecne málo čítajú a zaujímajú sa o umenie, aj keď sa tento trend pomaly zlepšuje,“ tvrdí Franta.
Podľa neho je situácia veselšia hlavne vo veľkých mestách, a preto, že za posledné desaťročie vyrástla generácia, ktorá vníma umenie ako väčšiu hodnotu v živote než tie doteraz.
Aj keď vizuálne umenie je podľa neho stále menej pre spoločnosť zaujímavé ako napríklad film alebo hudba – je mimoriadne dôležité sa oň zaujímať.
„Umenie je zrkadlom spoločnosti,“ hovorí ilustrátor, ktorý pripravuje aj komiks o fenoméne Singles, teda ľudí, ktorí nedokážu nadväzovať blízke vzťahy.
Umenie je zrkadlom spoločnosti
Výhra Magnesia Litera autorov prekvapila, napriek tomu sa Franta na podobné uznania pozerá kriticky – aj keď je aj niekoľkonásobným finalistom prestížnej výtvarnej Ceny Jindřicha Chalupeckého: „Ak v zahraničí dostanete cenu, tak k nej prináleží dostatočné finančné ohodnotenie, ale v našej kotline sa spoločnosť nezaujíma o to, ako autor zaplatí svoju ďalšiu prácu. Sloboda je u nás totiž, bohužiaľ, spojená s peniazmi,“ hovorí.
Autori v súčasnosti pripravujú aj pokračovanie knihy, ktoré by sa malo pozrieť podrobnejšie na životy vybraných umeleckých osobností – a mala by byť aj hrubšia počtom strán. Možno aj vďaka ich snahe umenie získa vyššiu spoločenskú hodnotu. Podľa knihy je však najdôležitejšie naučiť sa naň správne pozerať, vnímať ho hlbšie. Veď aj mladá Ema sa na konci príbehu rozhodne radšej spolužiakom vybrané diela ukázať, než o nich napísať sloh. Pretože obrazy nepotrebujú slová, ale správne oči.
