Harvey Keitel a Michael Caine hrajú vo filme Mladosť starnúcich umelcov. Nie je to žiadna katastrofa. Taliansky režisér Paolo Sorrentino si myslí, že prijať čas môže byť oslobodzujúce.
Herečka Rachel Weisz hovorí, že dodnes si ju ľudia spájajú s filmom Múmia, asi tým najhlúpejším, aký kedy nakrútila. Michael Caine zas pri práci stretáva mladíkov, ktorí si myslia, že vrcholom jeho kariéry bol Batman.
Nesťažujú sa, ani ona, ani on. Čo keď také filmové diela majú väčší zmysel, ako si myslíme?
Symbolov už bolo dosť
Paolo Sorrentino nakrútil pred dvoma rokmi Veľkú nádheru. Potvrdilo sa vtedy, že je to ohromný formalista a publikum v Cannes ho hneď vyhlásilo za hrdého nástupcu Felliniho. Jeho film bol obrazovou exhibíciou, z ktorej kričalo, že je pre „náročnejšie publikum“, lebo veď to jediné číta medzi riadkami, rozumie obrazu a lúšti symboly.
Dostal potom asi sto cien, aj Oscara a všeličo potvrdzovalo, že taliansky režisér je na správnej ceste.
Teraz do Cannes priniesol film Mladosť – a prekvapil. Trochu poľavil. Akoby sa vzdal ambície byť veľkým praktikom aj teoretikom filmového umenia, tým, čo dokáže prísť zakaždým s niečím novým a zakaždým sa pritom prekonať.
Samozrejme, aj Mladosť je obrazovo krásna, premyslená, bezchybná. Je však najmä uvoľnená. Hrajú v nej Harvey Keitel, Rachel Weisz, Jane Fonda, Paul Dano a Michael Caine, ktorý ju navyše prežiaruje britským humorom.
A reč je v nej o starobe.
Rachel Weisz a Paolo Sorrentino reprezentujú film Mladosť.
FOTO – TASR
Taká hlúpa skladba
„Plynutie času je pre filmára zásadná téma, jediná, ktorú musí neustále skúšať pochopiť,“ hovorí Paolo Sorrentino. „Úvahy o tom, ako čas plynie a koľko nám z neho zostáva, sa nikdy nevyčerpajú.“
Michael Caine je srdcom jeho spytovania sa. Dostal od neho úlohu hudobného skladateľa, ktorý trávi leto v rekreačnom centre a zamietavo pritom odpovedá na žiadosti britskej kráľovnej, aby prišiel do Buckinghamského paláca a na počesť jej manžela zahral Jednoduché piesne.
Najpopulárnejšiu, ale vraj najlacnejšiu skladbu, akú kedy skomponoval.
V tých chvíľach pôsobí ako namyslený, povznesený a vrtošivý umelec. Len jeho kamarát, filmový režisér vie, aký krehký a citlivý v skutočnosti je. Nielen preto, že už aj chodenie na záchod mu robí problem a že je šťastný, keď napočíta štyri, alebo aspoň tri kvapky moču.
Víťazné emócie
„Videli ste plagát filmu? Harvey a ja sme na ňom v bazéne a obaja sa pozeráme na mladé nahé ženy. Vyjadruje všetko, čo sme stratili a čo už nikdy nezískame späť,“ hovorí Michael Caine.
Sám si dobre pamätá na okamih, keď si uvedomil vek. Dostal scenár a pyšne ho vrátil, pretože sa mu ponúkaná úloha zdala malá. „Vtedy mi režisér povedal: Ale ty nemáš hrať milenca, ty máš hrať otca...“
Jeho dirigent prechádza v Mladosti podobným procesom. Na svojom ozdravnom a tvorivom pobyte on aj jeho kamarát režisér prijmú čas. A keď uznajú, že aj nastupujúca generácia už v sebe nesie nejakú životnú múdrosť, ako keby aj oni zrazu omladli.
Sorrentino mal popritom čas nadhodiť do svojho filmu ešte niekoľko vedľajších tém, nepoprel ani svoj zmysel pre absurdné detaily, ktoré v živote zrejme neustále nachádza. Preto sa už na tlačovej konferencii v Cannes ukázalo, že Mladosť má viacero interpretácií.
Len jedno je každému rovnako jasné. Sorrentino si trúfol na jednoduché, priame a čisté prejavenie emócií. Je celkom možné, že to ocenia nielen diváci, ale aj porota.
