Občianska vojna na Srí Lanke sa stala súčasťou francúzskej reality. Zareagoval na ňu Jacques Audiard. Podobnou metódou, akú použil pri filme Prorok, ktorý nedávno získal Grand Prix v Cannes a potom bol nominovaný i na Oscara.
Keď sa povie dramatický konflikt, Jacques Audiard to obvykle berie doslovne. Konflikt preňho znamená boj, boj preňho znamená násilie a násilie zasa výzvu nakrútiť film.
Po Prorokovi, ktorý bol obrazom väzenského mikrosveta s vlastnými pravidlami prežitia, prichádza do Cannes s filmom Dheepan. Jeho exotický názov nie je náhodný. Za hlavného hrdinu si Audiard tentoraz vybral tamilského tigra.
Alebo, v civilnejšej verzii, srílanského emigranta po príchode do Francúzska.
Cesta s falošným pasom
Nedajme sa však pomýliť, hovoril francúzsky režisér pred novinármi. Takýto film nenakrútil preto, aby svetu podal nejaké politické vyhlásenie. O občianskej vojne na Srí Lanke pred začiatkom nakrúcania takmer vôbec nič nevedel, „ani ukázať na mape by som ju poriadne nevedel“, tvrdí.
Konflikt medzi miestnou vládou a tamilskou menšinou sa oficiálne skončil v roku 2009, napätie medzi nimi sa však nezmenilo a skutočný počet politických väzňov doteraz nie je známy. Tamilčania z krajiny stále odchádzajú, ich najobľúbenejšími destináciami sú Kanada, Británia – a zhodou okolností Francúzsko. O smere ich cesty neraz rozhoduje to, aký falošný pas zoženú.
Teraz to už Audiard dobre vie, sám si za herca v hlavnej úlohe vybral Antonythasana Jesuthasana, ktorý prešiel identickou cestou. Ešte aj tamilským tigrom bol, nielen obyčajným civilistom. Vo filme má falošnú manželku a dcéru (pretože to je metóda, ktorá pomáha získať azyl) a aj toľko šťastia, aby sa pomerne rýchlo zamestnal ako domovník v zničenej bytovke na konfliktnom predmestí.
Tiger iba drieme
Audiard hovorí, že väčšina Francúzov v živote nevidela film zo Srí Lanky, aj on videl iba jeden. Napriek tomu nevidel dôvod, aby teraz tým svojím nahrádzal spôsobené nedostatky. Dheepan nie je obrazom srílanského konfliktu, Audiard nehľadal cesty, ako vyjadriť jeho realitu. „Čím viac by som tento smer rozvíjal, tým viac by vás nudil,“ hovorí, „preto som napätie preniesol do vzťahu medzi Dheepanom a jeho falošnou manželkou.“
Postupoval pri tom podobne ako pri filme Prorok, ktorý bol nominovaný na cudzojazyčného Oscara. Pozadie a história gangov môže byť hoci aj komplikovaná a nejasná, zmysel príbehu je však v psychologickej ceste. V Dheepanovi zostala duša bojovného tigra aj po príchode do Francúzska, aj vtedy, keď sa zdalo, že so svojou rodinou nerodinou môže byť šťastný. Bolo však logické i nevyhnutné, že raz príde chvíľa, keď sa znovu prebudí.
„Páčia sa mi ľudia, ktorí sú ako trójske kone,“ hovorí Audiard. „Pustíte ich k sebe a potom objavíte, že v ich srdci je čosi temné.“
Na francúzskeho režiséra by to bol možno exotický typ žánrového filmu, keby veľká časť príbehu nevychádzala z toho, že Tamili si svoj brutálny konflikt nesú stále so sebou. Nevedia sa ho zbaviť ani vtedy, keď prichádzajú do pokojnejšieho sveta, a stáva sa tak súčasťou násilnej reality v predmestiach. „A predmestia, to je tiež Francúzsko,“ hovorí Audiard.
