Maďarský režisér László Nemes si myslí, že náš región sa ešte s holokaustom nevyrovnal a nehovoril o ňom dosť. Zároveň si však nemyslí, že by sme jeho prejavy mali ukazovať. V súťaži v Cannes má teda film Saulov syn, ktorý svojou formou publikum celkom prekvapil.
Jeho hrdina je Saul. Žid, ktorého Nemci poverili, aby väzňov organizoval, zrýchlil ich presun do plynovej komory a potom odpratal ich telá. Bol členom Sonderkommanda. Nemes ho po celý film drží v detailnom zábere, s kamerou zavesenou na jeho pleci.
Je to zvláštny hrdina. Ani sa nepozerá na to, čo má okolo seba, len mechanicky koná. To, čo musí robiť, je rozostreté v pozadí, Nemes nič hororové neukazuje. V jeho filme to len počuť.
A absurdnosť, vyplývajúcu zo všadeprítomného teroru vyjadril tým, že Saul sa rozhodne pochovať chlapca, ktorého pri jednom otvorení plynovej komory nájde. Túto túžbu napĺňa bez toho, že by vnímal ohrozenie a nebezpečenstvo, do ktorého vrhá svoje okolie.
Nemes vyrastal v Paríži a časť štúdií absolvoval aj v Británii, filmové sebavedomie si cvičil ako asistent Bélu Tarra. „Naučil ma nerobiť pri nakrúcaní kompromisy a nepovažovať nie za odpoveď,“ hovorí. Jeho režijnú voľbu v Cannes dobre prijali, Saulov syn je doteraz medzi najlepšie hodnotenými filmami.
Autor: kk
