Bližšie od teba. FOTO – CTIBOR BACHRATÝ
V renovovaných priestoroch historickej budovy prešovského Divadla Jonáša Záborského sa po ôsmich rokoch rekonštrukcie opäť začalo hrať. Obnovil sa aj priestor bývalého kina Pohraničník v budove súčasného ministerstva kultúry a začal slúžiť ako scéna Divadla Astorka-Korzo 90. Bývalé rozhlasové štúdio na Jakubovom námestí ožilo z iniciatívy Divadelného ústavu ako priestor pre nezávislé projekty. Národné osvetové centrum sa pokúša obnoviť koncertnou a divadelnou činnosťou tradíciu bývalého V-klubu. Rekonštrukcia divadla bola ukončená v Trnave, Národný dom v Martine si však na svoje otvorenie ešte nejaký čas počká. Nový priestor dostalo Divadlo GUnaGU v Štúdiu 7, vyprázdnený Klub Čierny havran umožnil vznik Mestského divadla Bratislava.
Slovenské národné divadlo si pripomenulo osobnosť Marie Callas v náročnom operno-činohernom projekte Jozefa Bednárika v hlavnej úlohe s Emíliou Vášáryovou. Činohra sa vrátila aj k pozvaniu maďarskej režisérky Enikő Eszenyi, tentoraz na réžiu projektu Antonius a Kleopatra. Aj v roku 2002 pokračovala divácky úspešná séria Tančiareň, ktorá zarezonovala aj v zahraničí. V rámci festivalu Kontakt v poľskej Toruni získala druhú cenu.
V projekte Sekretárky Činohra SND opäť využila retrospektívny prístup, tentoraz v rámci akéhosi speváckeho repete. Celkovo boli v obľube kolektívni hrdinovia, či skôr hrdinky – okrem spomínaných Sekretárok to boli Barmanky, Krajčírky, pripravovali sa aj Modelky. Divadlá sa s obľubou vracali k autorom ako Ray Cooney, Donald Churchill, Georges Feydeau či Moliere.
V rámci muzikálovej ponuky sa okrem náročnej Klietky bláznov Nová scéna vrátila k divácky úspešnému Krysařovi.
Divadlo SNP Martin oprášilo Soloviča, Balet SND obnovil Dona Quijota, Balet Štátneho divadla v Košiciach pripravil druhé pokračovanie porevolučného projektu Zvláštna radosť žiť. Nitrianska produkcia muzikálu Fidlikant na streche ho nanovo naskúšala v prešovskom DJZ. Štátne divadlo v Košiciach a koncom roka aj Štátna opera v Banskej Bystrici inscenovali operetnú klasiku Dusíkovu Modrú ružu.
Ani zoznam tých autorov, ktorých uvedenie v minulej sezóne možno považovať za dramaturgický počin, však nie je krátky: Arnold Schönberg, Harold Pinter, Sam Shepard, Jon Fosse, Janusz Glowacki, Jean-Claude Grumberg, Paula Vogelová, Marguerite Durasová, Sarah Kane, Biljana Srbljanovič, Petr Zelenka, Ľubomír Feldek, Eva Maliti-Fraňová a ďalší. V rámci ankety DOSKY 2002 zarezonovalo aj prvé uvedenie hry Patricka Marbera Bližšie od teba v réžii na Slovensku celkom neznámeho režiséra Jana Willema van den Boscha.
Staronovým je to, že sa naši divadelníci výrazne presadzujú aj na českej scéne a že naše festivaly ako Divadelná Nitra, Bábkarská Bystrica či Bratislava v pohybe i ďalšie prinášajú nášmu divadlu nové podnety.
Nové však nemusí byť len dobré. Novinkou je napríklad aj to, že svoju činnosť ukončilo Bratislavské divadlo tanca, na jednu premiéru – ak sa neráta jednorazový medzinárodný projekt – sa zredukovala činnosť Divadla Stoka. Vzniklo však viacero nových nezávislých koprodukčných projektov v rámci otvorených scén, skupín súčasného tanca i na pôde štátnych divadiel, čo je nádejný a inšpiratívny moment. O skrátené dejiny sveta sa pokúšali dve veľké tanečné šou Moravčíkov Pa-di-pa-ré v DJZ Prešov a Ďurovčíkov Cirkus svet v SĽUK-u. Divadlo Aréna si ani pod novým vedením nateraz nenašlo svoj raison dętre a divákov.
Takže, čo je staré v slovenskom divadle? Opakovanie – matka divadla?
ZUZANA ULIČIANSKA
