Ľudovít Fulla: Chlapec v klobúku, 1961
k najvýznamnejším a najoriginálnejším postavám slovenského výtvarného umenia minulého storočia, podľa jej slov poukazuje na zásadnú intenciu pozrieť sa pri príležitosti stého výročia narodenia na jeho dielo optikou dneška, hlavne z pohľadu strednej a mladšej generácie historikov umenia, nezaťažených rôznymi ideologickými klišé a sebaštylizáciami, ktoré doteraz ovplyvnili takmer všetky jeho interpretácie.
Veľkolepú výstavu umelca, ktorý vo svojom diele neopakovateľným spôsobom spojil podnety európskych avantgardných maliarov, akými boli Chagall, Klee či Kandinskij s inšpiráciami ľudového umenia, ikonopisnou maľbou, stredovekým nástenným maliarstvom i detským výtvarným prejavom, sprevádzali aj expozície v pezinskej Galérii insitného umenia a Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Táto výstava, hľadajúca paralely Fullovho videnia s dielami ďalších slovenských výtvarníkov, sa potom presťahovala do priestorov dvorany ministerstva kultúry v Bratislave.
„Koncom roku sme otvorili dve veľmi významné výstavy – Slovenské vizuálne umenie 1970-1985 a potom expozíciu, ktorá má zatiaľ medializáciu len v českej tlači,“ pokračuje v hodnotení činnosti SNG Katarína Bajcurová. „Ide o nové uvedenie našej expozície Slovenská fotografia 1925-2000 v Galérii hlavného mesta Prahy, čo je po desiatich rokoch prvá veľká výstava nášho umenia v partnerskej inštitúcii v zahraničí. Tento začiatok oficiálnej spolupráce je zatiaľ u nás nedoceneným faktom.“
Samozrejme, národná galéria pripravila aj rad ďalších hodnotných výstav, za všetky spomeňme aspoň expozície k životným jubileám Juraja Meliša či Vladimíra Popoviča. Výstavnou aktivitou hýrila aj Galéria mesta Bratislavy a mnohé menšie výstavné priestory, nemožno tiež obísť pravidelný novembrový Mesiac fotografie. Za všetky mimobratislavské aktivity spomeňme aspoň otvorenie stálej expozície zakladateľa slovenského moderného sochárstva Jána Koniarka v trnavskej galérii, ktorá nesie jeho meno.
A hoci sa galérie po celom Slovensku činili, stále tu chýba inštitúcia typu Kunsthalle. „Trápi ma, že sa transparentne nevyriešil problém bratislavského Domu umenia,“ dodáva k tomu Katarína Bajcurová.
