Nemá groteska alebo pochmúrna dráma na spôsob Hier o tróny? To je len jedna z mnohých nejasností, ktoré sprevádzajú českú (alebo slovenskú?) rozprávku Alice Nellis.
Nová česká filmová rozprávka Sedmero krkavců je adaptáciou predlohy Boženy Němcovej. Nová slovenská filmová rozprávka Sedem zhavranelých bratov je adaptáciou predlohy Pavla Dobšinského.
V skutočnosti ide o jeden a ten istý česko-slovenský koprodukčný film scenáristky a režisérky Alice Nellis. Havrany alebo krkavce? Němcová alebo Dobšinský? Bude prípadná nemecká reklama tvrdiť, že autormi námetu sú bratia Grimmovci a francúzska, že Charles Perrault?
Na tom predsa nezáleží, podstatné je, aby ľudia kupovali vstupenky!
Dieťa nechápe, dospelý sa nudí
Autorka netají rozhodnutie útočiť na masový vkus. Prejavilo sa to výberom známych atraktívnych lokalít aj bohatými kostýmami, obsadením obľúbených hercov, úhľadnými trikmi, hudbou Vaša Patejdla a titulnou pesničkou Mariky Gombitovej. Nenakrútila však obligátnu rozprávkovú romancu, rozjasanú ľudovú komédiu alebo poetickú baladu, ako je v našich kinematografiách zvykom.
Sedem zhavranelých bratov v sebe prekvapivo (a so striedavými úspechmi) spája komédiu na štýl nemej grotesky s pochmúrnou drámou plnou vášní, tajomstiev a intríg na spôsob Hier o tróny. Len nie je takou originálnou, harmonicky vystavanou a sugestívnou. Nestojí na príbehu, ale na komentároch, dialógoch a obrazových spomienkach.
Ústredným rozprávkovým motívom, hlavným magickým prvkom nie je titulných sedem prekliatych súrodencov alebo výroba sedmoro žihľavových košieľ, ale trošku neorganicky zázračný hrebeň. Ten, kto ho drží a češe ním inému vlasy, vidí výjavy z jeho pamäti. Vo filme síce má dôležitú úlohu komentár rozprávačky (je ňou Zuzana Kronerová), no vyčesané spomienky sú len obrazy bez komentára.
Aby nimi režisérka aj prípadnému detskému publiku vysvetlila všetko, čo treba, neuspokojí sa s náznakmi zasadenými do kontextu. Spomienkové obrazy sú doslovné a redundantné, čo dospelého diváka zunuje. A najmä vyvoláva pochybnosti, komu je vlastne film adresovaný.
Mužov treba zachrániť
Hoci v názve figuruje hneď sedem chlapov, muži v rozprávke Alice Nellis sú komickí, slabí, mĺkvi, nesamostatní, submisívni. Treba ich zachraňovať, riadiť a viesť. Ženy sú silné, dominantné, v kladnom i zápornom zmysle aktivizujú dej, rozvíjajú ho, tvoria a ovplyvňujú osudy. Zachraňujú a vedú mužov.
Mužské postavy sú len málo rozpracované figúrky. Ich motiváciu nepoznáme a herci v nich nemusia hrať, napospol si vystačia s tým, že sú. Zato ženské roly sú jedna za druhou doslova herecké lahôdky – či miniatúra nešťastnej pekárky Jany Oľhovej, lesná čarodejnica Gabriela Zuzany Bydžovskej, intrigánska kráľovná Alexandra Sabiny Remundovej… ešte i tá komorná Kristíny Svarinskej má viac priestoru ako nešťastný kráľ Miro Noga, pekár Marián Geišberg či kňaz Csongor Kassai dovedna.
O dvojici princov (Lukáš Příkazký a Václav Neužil) ani nehovoriac.
Modlitba pre Marthu
V súlade s feministickým zameraním réžia nijako neskrýva, že 34-ročná Martha Issová v hlavnej role obetavej Bohdanky nie je éterická rozprávková krásavica v rozpuku, ale zrelá žena výrazne netradičnej krásy. Sprvu, najmä v scénach s ďalšími vidieckymi deťmi, pôsobí generačný rozdiel čudne a neprirodzene. Bohdanka v kruhu dievčat vyzerá ako ich matka, a nie rovesníčka.
Všetko sa vysvetlí vo chvíli, keď začne napĺňať rituál odklínania zhavranelých súrodencov a prestane rozprávať.
Na Slovensku ani v Česku asi niet populárnej herečky s takou skvelou mimikou a gestikou, komediálnym talentom, bezprostrednosťou a zároveň presvedčivým prirodzeným šarmom. Pôžitok a potešenie z jej výkonu potláča do úzadia aj necnosti filmu, ktorých nie je málo.
Napriek tomu, že slovenské znenie bravúrne upravil Ľubomír Feldek, bude zaujímavé vidieť rozprávku v češtine. Môže to byť úplne iný film.
