Šperky Madony
Opera Slovenského národného divadla, Nová budova
Piatok 19.00: 1. premiéra, sobota 19.00: 2. premiéra
Trochu gýčový vizuál s bledou sochou Madony promuje dielo, ktoré je prekvapivo hudobne farebné, zvláštne.
Tvorba Ermanna Wolfa-Ferrariho, nemecko-talianskeho skladateľa z prelomu 19. a 20. storočia, nie je širšej verejnosti veľmi známa. Hrané boli len niektoré z jeho diel, najčastejšie jednoaktovka Zuzankino tajomstvo či komédia Štyria grobiani.
Premiéra opery Šperky Madony - v origináli I gioielli della Madonna - sa snaží tohto skladateľa objaviť pre slovenského diváka.
Obľuba skladateľa býva vždy dobovo podmienená, nakoniec, ani majstrov ako Rossini, Mahler či Wagner neprijímalo obecenstvo vždy s rovnakým nadšením.
Dielo z roku 1911 naštudoval hudobný riaditeľ Opery SND Friedrich Haider. Tento citlivý dirigent Ermanna Wolfa-Ferrariho dlhodobo prezentuje na svetových javiskách, za nahrávky jeho diel dokonca získal aj ocenenie nemeckej gramofónovej kritiky. V tomto diele vidí Haider svojskú mystiku. „Šperky ponúkajú tú najcitlivejšiu a najjemnejšiu hudbu, akú si len možno predstaviť,“ vyjadril sa. Podľa neho je to veľká opera, ktorú treba opäť zaradiť medzi najdôležitejšie svetové diela. Dobový kritik videl vo Wolfovi-Ferrarim novú syntézu, niečo z južanskej vášne, trochu z francúzskej tanečnosti, ale aj veľa modernej melodiky.
Hosťujúci taliansky režisér Manfred Schweigkofler túto neskoroveristickú drámu z Neapola umiestnil do modernejšieho Talianska.
Príbeh Genarra, ktorý z lásky k Mallielle zneuctí posvätný symbol mesta, sochu Panny Márie, môže navonok pôsobiť melodramaticky, táto téma však skrýva veľa archetypálnych schém a je už na divadelníkoch, aby ich zaujímavo rozšifrovali. Skladateľ
patril do okruhu psychológov Carla Gustava Junga a Sigmunda Freuda, libreto si v duchu ich interpretácií všíma aj rozpor medzi láskou a vierou.
V hlavných úlohách účinkujú Kyungho Kim či Michal Lehotský, Adriana Kohútková alebo Natalia Ushakova, Daniel Čapkovič a Sergej Tolstov.
The Plastic People of the Universe na BRaK-u
KONCERT / A4 - Nultý priestor, Bratislava 21.00
Zažili Pražskú jar, normalizáciu a pre odmietanie prispôsobiť sa požiadavkám bývalého režimu sa stali nepohodlnou skupinou. Dokonca im odobrali profesionálnu licenciu. Hudbu z prostredia undergroundu, inšpirovanú bigbítovými skupinami a psychedelickým rockom hrávali len na súkromných akciách, pretože nový hudobný štýl nezapadal do predstáv normalizátorov. Uväznenie členov skupiny The Plastic People of the Universe a kampaň na ich zdiskreditovanie dopomohla k vzniku Charty 77, ktorá požadovala dodržiavanie ľudských práv v Československu.
Skupina už od svojich začiatkov v šesťdesiatych rokoch využívala básne rôznych autorov. Najviac v ich textoch rezonuje poézia undergroundového básnika Egona Bondyho. Zo sedemnástich piesní na albume Egon Bondy's Happy Hearts Club Banned je až dvanásť zhudobnených Bondyho básní. Po dlhšom čase vystúpia Plastici na Bratislavskom knižnom festivale v aktuálnom zložení Eva Turnová (basgitara), Jaroslav Kvasnička (bicie), Jiří Kabeš (husle), Vratislav Brabenec (saxofón), Josef Janíček (klávesy) a Joe Karafiát (gitara).
Comeback
KINOTIP/ Kino Lumière, Bratislava 17.45
Väzeň sa po odpykaní trestu dostane na slobodu. Vonku opäť zlyhá a spácha ďalší zločin. Jeho „comeback“ čiže návrat späť za mreže naznačuje, že zlyhal systém prevýchovy alebo on sám? Hlavnými hrdinami v dokumentárnej snímke filmára Mira Rema sú práve recidivisti. Od nás. Z najstráženejšieho väzenia v Ilave.
Štyridsiatnik Zlatko strávil za mrežami takmer polovicu svojho života. Teraz sa vracia domov k mame, pretože inú rodinu nemá. Aj tridsiatnik Miro začína nový život, s pár eurami vo vrecku a zoznamom ubytovní. Náprava? O niečom takom sa u nich veľmi nedá hovoriť, skôr o strate svedomia, akýchkoľvek emócií a schopnosti žiť na slobode. Dokument vznikal šesť rokov a premiéru
Autor: mog
