Ako sme vydávali, čo sme chceli čítať

Tenký tridsaťgramový papier sa už pomaly rozpadáva a takmer sa v ňom nedá listovať. Taký je údel samizdatu. Aj na tento problém sa zameral festival Brak.

Samizdat prekvital najmä v Čechách, ale živo bolo aj na Slovensku. Hovorí o tom výstava 30 g/ m2 alebo Fragmenty z Fragmentu: stručné dejiny bratislavského samizdatu. Na snímke text básne Jiřího Oliča (alias Matěja Krčmu) na serigrafii Kláry Bočkayovej.(Zdroj: Archív Olega Pastiera)

Na Slovensku je samizdat stále roztratený, ale na jeho zbierke sa už pracuje. Druhý ročník knižného festivalu Brak rieši tému exilu a samizdatu.

Raduju se i vprostřed hnoje, nikdo nemůž mi radost brát, zručne na vlastní hlavě stoje do větru seru akorát – píše sa v básni českého spisovateľa, filozofa a vedúcej osobnosti českého undergroundu Egona Bondyho.

V roku 1975 ju spolu s ďalšími básňami vydala partia priateľov v Bratislave pod názvom To jsou zbytečné verše. Vyšla tajne, v náklade možno desať kusov, naťukaná cez kopirák na písacom stroji.

Tenký tridsaťgramový papier sa dnes už pomaly rozpadáva a takmer sa v ňom nedá listovať. Taký je údel samizdatu. Je načase s tým niečo robiť. Aj na tento problém sa zameral druhý ročník festivalu Brak.

sm-0528-015f-zhabfr.rw_res.jpg
Zhabané číslo časopisu Frament K.
FOTO – ARCHÍV OLEGA PASTIERA

Šíriť a rozširovať

Samizdatová literatúra vychádzala v Československu pred rokom 1989. Tajne, neoficiálne a predovšetkým v snahe obísť cenzúru. Rozmnožovala sa svojpomocne, ľudia ju medzi sebou rozširovali akýmkoľvek spôsobom, povzbudzovaní myšlienkou potreby slobody slova a prejavu.

Väčšinou išlo o literátov, vydavateľov, výtvarníkov, ale boli medzi nimi aj ľudia z rôznych iných brandží. Spájal ich občiansky postoj, boj proti cenzúre či vierovyznanie, jednoducho všetko to, prečo bol človek odsúdený žiť v disente a za čo ho totalitná moc bola schopná tvrdo trestať.

bondy_bas2_res.jpg

Po tridsiatich rokoch

Samizdatová produkcia z obdobia normalizácie čerpala predovšetkým z disentu a okruhu jeho sympatizantov – v Česku bola bohatšia a sústreďovala sa okolo vydavateľstiev Vokno, Revolver Revue, Host či Lidové noviny.

V tom čase si nikto zo zasvätených nevedel predstaviť, že tento spôsob prežívania sa raz môže stať témou festivalu. Dnes je vďaka Braku realitou aj u nás. Festival sa začína dnes, potrvá celý víkend. V bratislavskom Pisztoryho paláci spojil osobnosti, ktorým je téma exilu a samizdatu blízka aj v súčasnosti.

Viac ako text

„Samizdat je na Slovensku roztratený, no rozhodli sme sa pozbierať jeho pozostatky,“ hovorí mladý básnik, scenárista a režisér Ján Púček. Nemal šancu ich zažiť. Vychádzali, keď ešte nebol na svete a po roku 1989 už všetky povychádzali v oficiálnych vydaniach.

V tejto téme existuje preňho niečo viac ako samotný text – možnosť zachytiť spôsob, akí boli v minulosti ľudia vynaliezaví pri vydávaní kníh a časopisov, ktoré si chceli prečítať.

„Na Slovensku sa nenašiel taký dobrý blázon ako pán Jiří Gruntorád v Česku, ktorý český samizdat hneď po prevrate začal zbierať. Netrúfam si povedať, či sa u nás premárnila príležitosť. Pustil som sa do toho z osobného záujmu vo svojom blízkom okolí.“

sm-0528-015f-kalny.rw_res.jpg
Igor Kalný (1957-1987), výrazná osobnosť nezávislej výtvarnej scény, pri tvorbe svojich teloviek
v poslednom období svojho života. Foto - JAROSLAV ŠTULLER

Nechcel robiť dejiny

Na festivale Brak usporadúva výstavu venovanú dejinám bratislavského samizdatu. Fungovať začal v roku 1981 a spočiatku sa sústreďoval okolo časopisu Kontakt, neskôr pribudli Fragment a K, ktoré sa napokon spojili. „Uvidíme, či sa podarí pokračovať napríklad v košickom či katolíckom samizdate,“ hovorí Púček.

Jeho záujem podporil básnik a vydavateľ Oleg Pastier, pod jeho vedením vydavateľstvo Fragment dodnes funguje. Čo na to hovorí? „Keď sa ho na to pýtam, odpovedá vyhýbavo,“ vraví Púček. „Nechcel robiť dejiny, vydával veci z vnútornej potreby. Kdeže by mal vtedy predstavu, že sa raz samizdat bude digitalizovať! Najprv sa čudoval, ale myslím, že nám už začína rozumieť.“

sm-0528-015f-simecka.rw_res.jpg
Kniha Džin Martina M. Šimečku vyšla v osemdesiatych rokoch ako samizdat, festival
predstaví jej tretie vydanie.

S africkým hlasom

Piatkový festivalový večer je venovaný Egonovi Bondymu. Nebude na ňom chýbať ikona pražského undergroundu, kapela The Plastic People of the Universe.

Cez víkend príde na rad história československého komiksu, predstavia sa slovenskí beatnici alias básnická skupina Osamelí bežci, novo vydaná samizdatová zbierka Džin Martina M. Šimečku či Europeana Patrika Ouředníka – v súčasnosti najprekladanejšia česká kniha.

Medzi zahraničnými hosťami budú aj ukrajinský spisovateľ Jurij Andruchovyč a Chenjerai Hove zo Zimbabwe ako najvýraznejší hlas súčasnej africkej literatúry.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 13 387
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 938
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 5 114
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 834
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 314
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 035
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 948
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 585
  9. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 516
  10. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 458

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

ŠPORT

Dvaja hráči dali hetrik. Diváci v Bratislave videli 22 gólov

Oba tímy delia dve miesta v tabuľke.

Neprehliadnite tiež

Šéf Fondu na podporu umenia: Odborníkov je málo, bojujeme s konfliktom záujmov

Prioritami pre fond na nasledujúci rok sú národné výročia. Stanovilo to ministerstvo.

ROZHOVOR

Viliam Klimáček: Musel som prekonať Dubčekovu auru dobráka

Bol mužom minulosti. Film o ňom sa pýta, prečo ho všetci milovali.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Chceli hymnickú pieseň, v ktorej bude slovo Rosa

Pustite si najväčšie hity pesničkára Wabiho Daněka.