Dejiny československého komiksu
Osudy komiksu v minulom storočí sú v našich končinách mimoriadne pestré. Píšu o tom autori výpravnej knihy a predstavia ju na festivale Brak
Prednáška a diskusia/Pisztoryho palác 11.00
Zdá sa to nemožné, ale keď sa v 30. rokoch minulého storočia objavil v Amerike legendárny kreslený Mickey Mouse, s nulovým omeškaním sme ho mali aj u nás, presnejšie v Čechách v komikse Dobrodružství Myšky Hrabalky. Samozrejme, s vymazaním všetkých copywrightov.
To už mal československý komiks svoje začiatky za sebou. Jeho cesty počas celého minulého storočia podrobne mapuje výpravná trojdielna séria kníh Dejiny československého komiksu 20. storočia.
Ide o doteraz najrozsiahlejšiu a najdôkladnejšie zmapovanú históriu domáceho komiksu. Vyše šesť rokov po nej intenzívne pátrali Tomáš Prokůpek, Pavel Kořínek, Martin Foret a Michal Jareš. Vedeli ste napríklad, že komiksy kreslil aj Albín Brunovský? Vyhrabali jeho Kapitána Nema.
V slovenských a českých knižniciach strávili dlhé mesiace, oprašujúc tlačoviny všetkých možných zameraní zo všetkých možných období.
Panie knihovníčky len krútili hlavami, keď si objednávali zväzky časopisov Slniečko a Ohník zároveň so Železničiarom, Československým vojakom a kresťansky či pornograficky ladenými periodikami. Komiks sa objavoval prosto všade.
Cieľom autorov bolo zostaviť čo najkompletnejší prehľad toho, čo v komiksovom žánri u nás za sto rokov vzniklo. Trojzväzkový komplet pozostáva z dvoch graficky štýlových, bohato ilustrovaných kníh a brožovaného registra.
Na viac než tisíc stranách môžeme sledovať osudy českého aj slovenského komiksu v slovenskom kontexte vôbec prvýkrát.
Figuruje v ňom množstvo známych i menej známych mien, počnúc Josefom Ladom, Ondřejom Sekorom, Kájom Saudkom, Josefom Foglarom, Jozefom Schekom, Pavlom Moravčíkom, Viktorom Kubalom cez Věru Faltovú, Boženu Plocháňovú až po Jozefa Danglára, dokonca Ľubomíra Feldeka s Miroslavom Cipárom a ich komiksovými dobrodružstvami s marihuanou.
Bill a Mary Boženy Plocháňovej
Osudy komiksu otvárajú mnohé otázky – či v novinách už definitívne skončil, ako sa v budúcnosti uplatní na knižnom trhu, prečo na Slovensku nemáme komiksové vydavateľstvo, čo pre tento žáner znamená internet, ako sa v ňom uplatňujú ženy a podobne.
Debatovať sa o tom bude v sobotu na očakávanej diskusii. Autori výpravnej publikácie predstavia svoj odvážny počin v rámci knižného festivalu Brak, ktorý práve prebieha v bratislavskom Pisztoryho paláci.
Okrem toho - keď si chcete vyskúšať komiks v praxi, príďte popoludní na komiksový workshop. Existenciálne problémy komiksu môžete zažiť dokonca aj celkom naživo, pretože v programe je aj mimoriadne čulý hrdina Rudo, ktorý sa nedávno dožil knižného vydania.
Jeho autor Daniel Majling s hercami Danielom Fischerom a Danielom Žulčákom pripravili na sobotný festivalový deň jeho scénické čítanie.
Eva Andrejčáková
Hadewijch - medzi Kristom a Alahom
Bratislava Kino Lumiere sobota 18.15
Jeden z najzaujímavejších francúzskych režisérov súčasnosti Bruno Dumont nie je práve prívržencom náboženských systémov. "Navrhujem preniesť náboženstvo do divadla a filmu. Tam má krásne miesto," povedal v rozhovore pre SME.
"Rád uverím v Boha vo filme, s tým nemám žiadny problém. Pasoliniho Evanjelium svätého Matúša? Úžasné! To žeriem, tomu verím od začiatku do konca. Ísť sa pozrieť na Starý testament do parížskej opery? Kedykoľvek, určite to bude krásne! Ale pripisovať cirkvi a pápežovi iný ako poetický význam? To považujem za katastrofu.“
Ako tvorca získal Dumont veľký rešpekt, keď nakrútil film Život Ježiša. V meditatívnej dráme Hadewijch pokračoval vo svojej obľúbenej téme. Jej hrdinkou je mladé dievča z bohatej parížskej rodiny, odhodlané stať sa mníškou a poznamenané svojou láskou ku Kristovi, ktorú chápe inak ako len duchovne.
Jej príbeh sa v Dumontovom filme rozvíja ticho a nenápadne, ale kulminuje s nesmiernou silou. Vstupuje doň motív fanatizmu, terorizmu, súboj medzi láskou k idei a láskou k človeku.
Film Hadewijch nakrútil Bruno Dumont preto, aby prispel k nabúraniu archaickej predstave o láske. Hovorí: "Nejde predsa o to, milovať Boha. Dôležité je milovať svojho blízkeho, milovať ľudsky."
(kk)
