Boj snežného pluhu s mafiou
Vo filme by nemalo byť normálne, že ľudia zomierajú anonymne.
Kino tip: Kino Mladosť 20.00 Bratislava
"Od Islandu cez Škandináviu, Poľsko až do Ruska sa tiahne pás depresie. Sú to krajiny, kde ľudia pijú priveľa vodky," hovorí švédsky herec Stellan Skarsgard. Vysvetľuje tým, prečo boli škandinávske filmy vždy tak výrazne poznačené pochmúrnym náladou.
A hoci táto predurčenosť platí aj dnes, severskí filmári už dlhšie pracujú na tom, aby sa z nej vymanili. Presviedčajú divákov, že aj oni sa vedia smiať a majú zmysel pre humor. Čo na tom, že ten humor je väčšinou riadne čierny.
Príkladom je nórsky film Boj snežného pluhu s mafiou, kde má Skarsgard hlavnú rolu. Od režiséra Hansa Pettera Molanda dostal úlohu zahrať statočného a pracovitého muža, ktorý sa dozvie, že jeho syn sa predávkoval. Odmieta prijať tézu, že chlapec patril ku skazenej mládeži, nahneval sa, obetoval svoj pokojný životný štýl a na svojom pluhu sa vybral potrestať tých, ktorých považoval za pravých vinníkov: mafiánov a narkobarónov.
Film mal okamžitý úspech pri vlaňajšej premiére na festivale v Berlíne, kde sa premietal pod medzinárodným názvom In Order of Disappearance. Moland ním chcel reagovať na to, ako sa vraždy a násilie dostali v poslednom čase do centra filmového priemyslu, a že je už celkom normálne, keď vo filmoch ľudia umierajú v bleskovej rýchlosti, bez citov a anonymne. V tom jeho sa teda po každom vyhasnutom živote obraz zastaví a na čiernom pozadí sa objaví meno s krížikom. A táto hra pokračuje aj pri záverečných titulkoch. Herci sú v zozname zvyčajne vypísaní podľa toho, kedy sa na obraze ukázali – In Order of Appearance. V prípade Molandovho filmu je to opačne, na zoznam sa dostali podľa toho, kedy vo filme zmizli – In Order of Disappearance.
Stellan Sarsgard vlani v rozhovore pre SME povedal, že zo scenára filmu bol najprv zmätený. "Nevedel som si predstaviť, či to bude čierna komédia, temná škandinávska dráma, alebo krimi." Nakoniec z toho vyšlo jedno, druhé aj tretie, elegantne spojené. Publikum sa pri ňom smeje podobne, ako keď sa pozerá na čierne komédie bratov Coenovcov alebo Tarantina. A popri tom môže sledovať, ako škandinávski filmári komentujú sociálnu aj imigračnú politiku vo svojich krajinách a uvažujú nad tým, kedy je násilie v dnešných filmoch opodstatnené a koľko by ho malo byť.
Kristína Kúdelová
presence/absence
Výstava/Nitrianska galéria
Pamäť ako proces. Naše zapamätávanie často ovplyvňujú takzvané spúšťače. Zrazu sa ocitnete v nejakej situácii, ktorá vám pripomenie niečo, na čo by ste si inak možno nikdy nespomenuli. Vtedy sa minulé udalosti, ľudia a situácie vynárajú z našej pamäti a nastáva okamih sprítomnenia. V podobe fragmentov nám podávajú istú výpoveď, hrajú sa s naším myslením, môžu ho ovplyvňovať.
S podobnými súvislosťami pracuje výstava presence/absence. Autorkami projektu sú fínska umelkyňa Maija Laurinen a vizuálna umelkyňa a fotografka Iva Sýkorová. Obe majú iný vizuálny jazyk, no práca s témou pamäti ako procesu ich spája. Prvá pracuje s hrou so svetlom, ilúziou a predstavuje sa sériou videí, druhá stavia svoj koncept na princípe intímneho fotografického denníka, ktorý cez spomienky odhaľuje súčasný pocit zo života. Do 15. júna vystavujú spolu v Nitrianskej galérii, ktorá v uplynulých dňoch získala ocenenie Galéria roka 2014.
(ea)
Návšteva expertov
Divadlo/Štúdio 12
Cez víkend sa o Egonovi Bondym v Bratislave dosť hovorilo v rámci knižného festivalu Brak. Zahrala tu i legendárna kapela The Plastic People of the Universe, pre ktorú svojho času písal texty. Ústredná postava českého undergroundu je stále magnetom a nielen pre staršiu generáciu. Veď o večne aktuálnej faustovskej slobode ducha vedela za svojho života viac než dosť. Jej stopy nájdeme v každom Bondyho diele, nevynímajúc divadelnú hru Návšteva expertov.
Foto: Róbert Tappert
Kedysi v 90. rokoch minulého storočia ju chceli naštudovať na našej prvej scéne, no svoju podobu na Slovensku dostala v premiére až minulý rok. Jednoaktovka o štyroch hercoch je absurdným, sarkastickým príbehom o odpočúvacích praktikách v tajných službách a ich dosahu na nezlomnú psychiku človeka na hranici života a smrti. Ako nezávislý projekt hru naštudovali Robert Roth, Daniel Fischer, Lukáš Pelč a Marta Maťová v réžii Ingrid Timkovej. Dnes večer ju uvedú v repríze v bratislavskom Štúdiu 12.
(ea)
