Ostrov lásky
KINO TIP/ Kino Film Europe, Bratislava, 11.00
Je niekoľko rokov po vojne v Juhoslávii a režisérka Jasmila Žbanic, narodená v Sarajeve, si konečne vydýchla. Keď pred deviatimi rokmi debutovala a na festivale v Berlíne si preberala hlavnú cenu, ešte bola vojnou a vojnovou traumou plná. Nakrútila drámu Grbavica a v nej rozprávala o slobodnej matke, ktorá mala konfliktný vzťah s dcérou, pretože doň zasahovala neodbytná predstava, ako k tehotenstvu prišla – vojaci ju znásilnili.
Dnes už dedičstvo z balkánskeho konfliktu Jasmily Žbanic nechala za sebou a tentoraz chcela ukázať bývalú Juhosláviu takú, ako sme ju dlho bezstarostne vnímali. Ako krajinu pri mori, krajinu dovolenkových destinácií a letnej romantiky. Nakrútila o nej komédiu – ale pozor, nie takú, aké sme si v tých niekdajších bezstarostných časoch zvykli pozerať.
Jej hrdinom je spokojný mladý muž. Na večernej hotelovej tancovačke si práve zabezpečil skupinu obdivovateliek medzi najmladšími aj najstaršími turistkami. Len na jeho manželku to nijako špeciálne nepôsobí. V letovisku sa zrazu zjaví jej bývalá láska a krehkú rovnováhu ich manželstva okamžite naruší. A že tou bývalou láskou je žena, mužovi problém nijako neuľahčí. Naopak, ešte viac ho to zaskočí.
Bosnianska režisérka sa pritom riadne odviazala. Komediálny tón jej nestačil, miestami ho mení až na divokú grotesku, kde je miesto aj na zabudnutého herca Franca Nera, ak sa ešte dokáže zahrať na schematického bohéma a neúnavného zvodcu. Pod vrstvou plážového humoru však stále cítiť ruku režisérky, ktorá vidí dramatické príbehy aj tam, kde iní vidia pohodlnú zónu prímeria.
Kým si Juhoslovania riešili konflikty na štátnej a národnej úrovni, nevšimli si, že sa im životy menia aj na tej osobnej. K tradičným predstavám rodiny sa medzitým pridali aj menej tradičné, otvorene sa o nich hovorí a otvorenejšie sa prežívajú. Jasmila Žbanič nad tým nelamentuje, vôbec nie. Len pripomína, že pre mnohých to znamená nový a nesmierne ťažký boj.
Milan Paštéka - Legenda slovenského maliarstva
VÝSTAVA/ Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác
Zozbieranie malieb Milana Paštéku trvalo autorom výstavy Janovi Kukalovi a Dušanovi Vankovi viac než dva roky. Z vyše tristo získaných obrazov bola napokon z priestorových dôvodov vybraná iba tretina. Ide však o kľúčové diela, ktoré najvernejšie reprezentujú autorov maliarsky rukopis a štyri desaťročia jeho tvorby.
"Paštékova tvorba nebola bohatá na témy, ale začiatkom 90. rokov všetkých prekvapil. Ako bytostný figuralista a kolorista vytlačil postavu na okraj záujmu a začal maľovať monochromatické abstraktné obrazy,“ napísal o ňom Jan Kukal. Paštékov maliarsky talent počas jeho života obdivovali aj v Paríži, Düsseldorfe, Sao Paule, Benátkach, Mníchove, Berlíne, Kolíne nad Rýnom, Moskve či v New Yorku. V totalitnom období mu zas veľmi pomáhali súkromní zberatelia.
Existenciálne výpovede maliarových diel v roku 1998 tragicky pretrhla autonehoda, no nevzala mu status najvýznamnejšieho slovenského maliara druhej polovice 20. storočia. Prvá veľká retrospektívna výstava jeho tvorby trvá do 28. júna.
Dni ruského filmu 2015
FILMOVÝ FESTIVAL/ Kino Lumière, Bratislava
Výročie konca druhej svetovej vojny si pripomíname v rôznych podobách. Výstavami, koncertmi či spoločenskými podujatiami. Tento týždeň to bude aj ruskou kinematografiou. Sedem filmov z obdobia posledných dvoch rokov priblíži, ako k vlastným dejinám pristupujú ruskí tvorcovia aj ako reflektujú súčasnú spoločnosť.
Prehliadku včera otvorila projekcia vojnovej drámy Jednotka, dnes je pre zmenu pripravená tragikomédia s názvom Hviezda. Snímka rozpráva o dvoch ženách a ich snoch o šťastí a slobode. S diktátom krásy sa každá z nich vyrovnáva po svojom – hoci aj tajnou túžbou po plastickej operácii. Film uvedie režisérka Anna Melikian, ktorá bola časopisom Variety zaradená medzi desať najperspektívnejších režisérov sveta a na premietaní sa zúčastní aj herečka Tina Dalakišvili, ktorá vo filme stvárnila nekonečnú optimistku Mášu.
Autor: mog
