Z boja o život si vytvoril umelecký program

Výtvarník Otis Laubert má svoje múzeum. Svoje rozhodnutie postavil na štyroch pilieroch: samoľúbosť, vek, zdravie a bezdetnosť.

Jeden z našich najoriginálnejších výtvarníkov. Aby vedel, z čoho vychádzať, navštevuje blšie trhy. Najlepší blšák je vraj v Trenčíne, vstáva preň o pol štvrtej ráno.(Zdroj: JOZEF JAKUBČO (3x))

Také máme doma aj my! Počuje často výtvarník Otis Laubert, keď si ľudia pozerajú jeho diela. Pripomína nimi známe veci a časy, ale najmä fascinuje tým, ako cez ne vníma svet.

V centre Bratislavy sa dnes otvára pozoruhodný priestor. Nemôžeme síce povedať kde a o koľkej, aby vraj jeho hlavný aktér nemal problémy so susedmi, keby sa tam nahrnuli húfy ľudí.

Ale kto hľadá, nájde, pokojne sa tam od zajtra vyberte, keď budete mať chuť. Práve začína fungovať Otis Laubert Museum.

Predal desať obrazov

Veľkorysý priestor rozsiahleho staromestského bytu ponúka prierez takmer päťdesiatročnou tvorbou uznávaného výtvarníka Otisa Lauberta, jedného zo zakladateľov konceptuálneho umenia v Československu a možno najkurióznejšieho autora strednej Európy.

Ako mohlo múzeum vzniknúť? Pravda je, že pred časom Otis Laubert predal zberateľovi desať obrazov naraz a zarobil tak sumu, s ktorou sa dalo niečo podniknúť. Mohol si zaplatiť mesiac dovolenky v Grécku, ale rozhodol sa investovať do múzea, v ktorom vystaví svoje diela.

„Túžil som po niečom takom. Vyzerá to, že by som ho pri výdavkoch na chod a prevádzku mohol rok živiť. Zvykne sa tomu hovoriť projekt. Uvidíme, čo bude ďalej,“ hovorí.

sm-0602-012f-otis2.rw_res.jpg
Dielo Otisa Lauberta má svojhu váhu. Nezvesíte ho.

Nezbieram, kumulujem

Svoje rozhodnutie postavil, ako hovorí, na štyroch pilieroch: samoľúbosť, vek, zdravie a bezdetnosť. Nerieši tým problém uskladňovania diel. Je ich viac, než v múzeu môžeme vidieť, a musia si počkať, ako sa priestorom bude v budúcnosti dariť. Zatiaľ čakajú v letnej kuchynke.

Niektoré diela - napríklad šachové zbierky či iné typické série – poštové umenie, odevy či knihy – však vynechal zámerne. Príliš vraj zdôrazňujú jeho status zberateľa, ktorý spĺňa len čiastočne. „Predmety nezbieram, ale kumulujem,“ vysvetľuje autor.

S denníkom v podnájmoch

Často ho označujú za solitéra slovenskej výtvarnej scény. Vstúpil na ňu až začiatkom 90. rokov po páde režimu, v ktorom štruktúry umelcovi bez titulu nič neumožňovali. Dielam Otisa Lauberta napriek tomu nikdy nechýbal vtip. Je až zarážajúce, ako dokázal svoj boj o existenciu povýšiť na životný štýl a umelecký program zároveň.

Stalo sa mu vlastným, že nemohol byť riadnou súčasťou umeleckej scény, oficiálnej ani neoficiálnej, že nemal nárok na výstavný priestor. Jeho uvažovanie o tvorbe určovalo sťahovanie sa z podnájmu do podnájmu len s dvoma taškami a chýbajúce zázemie, v ktorom by mohol realizovať svoje nápady.

Hoci preto robil len menšie dvojrozmerné objekty, všetky nápady si od prvého momentu zapisoval do zošitov, denníkov alebo ako im on vraví, „poznámnikov“. Za mnohé roky sa ich nazbierali desiatky, každá stránka obsahuje starostlivý zápis nápadu, neraz hodný kompletnej série diel či celej výstavy.

sm-0602-012f-otis3.rw_res.jpg

Barokové barly

Mnohé z vecí, ktoré si v zošitkoch nakoncipoval, vznikli až neskôr, ich autor má však pri antedatovaní čisté svedomie. V pôvodnej predstave nezmenil počas realizácie ani čiarku. „Denníky sú môj jediný umelecký pas,“ hovorí.

Originálne koncepty vznikali využitím množstva zdanlivo nepotrebných a zabudnutých predmetov. Dáva im nové významy, tvorí básne v obrazoch s príznačnými ná〜zvami a vo sviežej metafore im vdychuje nový život.

Háčik je v hmoždinka

Niekedy sa nájde najprv materiál, inokedy názov diela. Napríklad pred pár rokmi mal nepríjemný úraz, v nohe štyri železá. Po viacerých operáciách konečne nepotreboval barly, tak ich išiel vrátiť do nemocnice s tým, že „už ho bolí inde“. Povedali mu vraj, že ich nepotrebujú.

Tak ich zobral domov a urobil z nich barokové zdobenie. Dnes visia v múzeu aj s názvom, ktorý im dal sám život.

„No poďte sem, vyskúšajte si toto sako, len ho pokojne zveste a oblečte si ho,“ nabáda nás pri návšteve. Tušíme, že v tom bude nejaký háčik, okúňame sa, ale dobre, skúsme si jeho dielo obliecť.

Sako je husto zdobené stovkami ciferníkov z najrozmanitejších náramkových hodiniek a, samozrejme, také ťažké, že zvesiť ho z háčika len tak spakruky je vlastne nemožné. Kdeže obliecť!

Scénkou so sakom iba demonštruje, že za malým háčikom sa skrýva obrovská hmoždinka, ktorá musí objekt udržať, a tú tam rozhodne nenamontoval sám. Na svoje – ako sám vraví – vetché plecia si toho nabral v poslednom období dosť.

Nový priestor začal prerábať, keď v Starom Meste prenajal vhodný priestor. Vystavuje v ňom za podpory kurátora Juraja Čarného a vybudoval ho počas dlhých týždňov s pomocou partie nadšencov, študentov Školy umeleckého priemyslu. „Bez nich by tu nebolo nič, sú úžasní, ako mi pomáhajú,“ hovorí.

sm-0602-012f-otis4.rw_res.jpg

Kde je červený hrebeň

Jeho dom v Rači spojený s ateliérom navštevujú študenti už niekoľko rokov. Stal sa pre nich takpovediac remeselnícko-tvorivou dielňou, kde sa všeličomu priučia a zároveň pomôžu. Konečne sú napríklad na svete regály, v ktorých si môže sústreďovať potrebný materiál.

Nazbieral ho za desiatky rokov. Pôvodne to bol prejav úcty k veciam, ktoré si ľudia menej všímali, chcel ich zachrániť, uchovať. Neskôr sa ukázalo, že majú v sebe čosi oveľa viac.

Otis Laubert dodnes pravidelne navštevuje burzy a blšie trhy. Hľadá a nachádza predmety, dôležité pre budúcnosť svojich nápadov. Len čo ich prinesie domov, starostlivo ich poumýva a odloží do banánových škatúľ.

„Bude ich tuším už aj tristo,“ konštatuje. Predmety selektuje podľa mnohých kritérií – farba, tvar, veľkosť, materiál, funkcia a podobne. Keď napríklad potrebuje červený hrebeň veľkosti desať centimetrov z umelej hmoty, presne vie, kde ho hľadať.

sm-0602-012f-otis5.rw_res.jpg

Tajomstvo známeho

Začínal ako potulný hľadač a dodnes si tento spôsob nahliadania na svet udržuje. Tvorba ho priťahuje o to viac, o čo menej možností na jej realizáciu má.

Nie je to otázka jeho túžby, ale silného presvedčenia, že všetko známe, čo nás obklopuje, je zahalené tajomstvom, ktoré sa dá pútavo dešifrovať.


Otis Laubert patrí k najautentickejším a najoriginálnejším umelcom ktorí kedy pôsobili v Bratislave, na Slovensku a v strednej Európe. Je konceptualista, ktorý transformoval idei dadaizmu, fluxu, neodada, nového realizmu, arte povera do autentického jazyka. Vo svete je bežným štandardom, že mestá svojim významným občanom a umeleckým osobnostiam otvárajú múzeá, Otisovi Laubertovi sa vďaka osobnému nasadeniu podarilo splniť mnohoročný sen a otvoriť múzeum. Jeho hlavným poslaním bude uchovať myslenie a tvorbu Otisa Lauberta pre budúcnosť.

Juraj Čarný,
kurátor

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
  2. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  3. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  4. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  5. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  6. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  7. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  8. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  9. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  10. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 428
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 711
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 303
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 162
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 876
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 849
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 695
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 256
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 096
  10. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku 2 078

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Polícia obvinila Kotlebu za šeky na 1488 eur

Banskobystrickému županovi hrozí za prejavovanie sympatií k extrémistickým hnutiam šesť mesiacov až tri roky.

DOMOV

Policajti koncerty neonacistov nezastavili, lebo je to ťažké

Nabehnúť na koncert extrémistov nie je jednoduché.

KOŠICE KORZÁR

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Byty sú moja súkromná vec.

Neprehliadnite tiež

Slovensko sa lúči so Štefanom Nosáľom

Dlhoročný umelecký šéf, choreograf a režisér umeleckého súboru Lúčnica zomrel vo veku 90 rokov v sobotu 22. júla.

Výtvarníka Kalmusa obžalovali z poškodzovania pomníka

František P. ho nahlásil polícii. Umelec podľa neho poškodzoval Pomník padlým v druhej svetovej vojne.

ROZHOVOR

Maliar Šille: Pred Mickey Mousom sa nedá ujsť. Je za tým krutý biznis

V Kunsthalle má Erik Šille veľkú výstavu plnú popkultúrnych postavičiek.

Mercury Prize sa na seba snaží upozorniť. Nominovala Eda Sheerana

Kto nahral britský album roka? Pozrite si nominácie na najprestížnejšiu hudobnú cenu.