Britská kapela s charizmatickou speváčkou Florence Welchovou sa vracia s novým albumom How Big, How Blue, How Beautiful. Ten je umiernenejší, ale stále dokáže prebúdzať diabla.
Na deň detí vydala britská kapela s charizmatickou speváčkou Florence Welchovou očakávaný tretí album How Big, How Blue, How Beautiful. Poslucháčov opäť zaujala mohutným hlasom a agresívnou rytmikou, hoci trochu zmenila náladu.
Už po prvých dňoch sa od albumu očakáva, že sa ocitne na vrchole amerických aj britských rebríčkov. Fanúšikovia dokonca očakávali, že Florence and the Machine bude hlavným vystupujúcim na festivale Glastonbury – čo sa síce nepodarilo, ale v strednej Európe nás môže tešiť to, že navštívi budapeštiansky Sziget.
Vyspievala si pľúca zvieracím vrčaním
Tón pesničiek na novinke skrotol. Keď si na debutovom albume pred šiestimi rokmi Florence Welch vyspievala pľúca (volal sa Lungs) po rozchode, pesničky v sebe niesli sviežu energiu, agresivitu nutnú na prekonanie ťažkého životného obdobia.
Lungs bol výnimočným a bleskovým začiatkom kariéry: kapela z neho predala tri milióny kusov, zahrala si na počesť Nobelových cien za mier, získala nomináciu na Grammy pre najlepších začiatočníkov a zložila pesničku napríklad aj pre filmovú adaptáciu Veľkého Gatsbyho. Jej album zaujal najmä osobitou lyrickou atmosférou a agresívnym spevom, ktorý niekedy prerastal až v zvieracie vrčanie.
Hnev a zúrivosť nájdeme aj na How Big, How Blue, How Beautiful, napríklad v jednej z najvýraznejších piesní novinky: What Kind of Man. Hlas speváčky v nej sprevádzajú nahnevané gitarové melódie a dôrazné rytmy bicích. Nič viac Florence ani nepotrebuje, už iba v tejto kombinácii dokáže zdvihnúť zo stoličky – a priam pozýva poslucháča, aby si refrén zakričal spolu s ňou a počúval ju neustále dokola.
Pieseň predstavuje katarziu, absolútne uvoľnenie sa zo všetkých nepríjemných pocitov. A podobne silnými skladbami sú aj Delilah alebo Third Eye, v ktorej spieva: „Hej, pozri! Nemusíš byť duchom medzi živými. Si predsa z mäsa a kostí!“
Voda predstavuje smrť
Novinkou v tvorbe Florence and the Machine sú dychové sekcie, ktoré sa predstavujú v titulnej piesni albumu. „Ako trúbky na jej konci – tak pre mňa znie láska,“ vravela pre magazín Rolling Stone. „Ich zvuk uniká do priestoru a unáša vás so sebou.“
Tvrdí tiež, že toto je prvý album, ktorý je uchytený hlbšie v realite. Predtým Florence na vyjadrenie pocitov používala viac metafor, viac fantázie. Stačí si spomenúť na videoklip k staršej pesničke Dog Days, kde v elegantnom obleku pobehuje medzi stromami, za ktorými sa schováva skupina desivých klaunov.
Výrazným symbolom bola pre ňu v minulosti voda, ktorá znamenala smrť alebo útek od problémov. Na novinke skôr spieva o tom, ako sa so životom zmieriť, ako usporiadať vnútorný chaos.
Práve tento prerod však môže pre mnohých pôsobiť ako najväčší nedostatok nahrávky. Hnev prejavu speváčky pristal viac ako melancholické, ubolené balady. Na prvom albume Florence Welch pôsobila ako lesná divožienka. Bola prototypom silnej ženy , na zranenie citov reagovala krvavou pomstou a po vyhodení dvermi vyrážala obločné tabule.
Radostný návrat
„Pesničky sú pre mňa talizmanmi, ktoré som napísala pre seba. A potom sa stávajú mojou súčasťou, neustále ich nosím so sebou,“ povedala Florence v spomínanom rozhovore pre Rolling Stone.
Aj keď to médiá nespomínajú často, okrem nej tvorí kapelu ešte jedna silná osobnosť. Je ňou talentovaná multiinštrumentalistka Isabella Summers a práve jej prezývka tvorí druhú časť názvy kapely – The Machine. Mimochodom aj Florence Welch pôvodne vystupovala pod prezývkou – The Robot. Dvojica sa stretla už počas školských čias a z ich spolupráce vzišla živelná energia, ktorá im vyniesla nomináciu na Grammy. Florence Welch však mala len dvadsaťosem rokov, keď ju prepadol pocit vyhorenia. Ten po vydaní druhého albumu Ceremonials prerástol do alkoholizmu a ďalšieho rozchodu v osobnom živote.
Toto životné obdobie možno trochu pokračuje aj na novinke, aspoň v kreatívnej podobe, keďže kapela už nepôsobí tak sviežo a divoko ako kedysi. Hudobný portál NME to napríklad zhodnotil ako umiernený, ale radostný návrat. Pretože aj napriek novému tónu tento album obsahuje stále dosť silných pesničiek, ktoré vo vás dokážu prebudiť diabla.
