Bratislavskému koncertu Belgičanky s krásnym hlasom neublížila ani gýčová scéna a rozpravy o anjeloch.
Najúspešnejšia belgická speváčka všetkých čias, ktorá zo svojich albumov predáva milióny kusov, sa do Bratislavy vrátila po troch rokoch. Lara Fabian posielala do publika svoj krásny hlas a každú chvíľu aj symbolické srdce na dlani s komentármi, v ktorých hovorila viac o svojom vzťahu k životu ako o koncertných pesničkách.
Foto: Patrik Ratajský
Dáma v čiernom
V jej slovách sa to hemžilo osudovou láskou, toleranciou k rozdielom, ale aj anjelmi všetkého druhu - od dobrých ľudí, ktorí jediným telefonátom či stretnutím vedia zmeniť náš život, až po tých imaginárnych, čo stoja okolo nás. Teda, to platí pre tých, čo v nich veria, zdôraznila.
Do Národného tenisového centra prišla Lara Fabian v decentnom čiernom oblečení, no jej scénu tvorili gýčovo pôsobiace staré rámy, za ktorými sa objavili hudobníci ako v tieňovom divadle. Kvalita jej kapely bola vynikajúca, zaujal hlavne jej perkusionista a jeho ukážka „vodnej“ hudby.
Koncert si uchoval intímnu atmosféru, výrazný hlas speváčky dopĺňali v podstate len farebné svetlá. Romantické piesne nemusia sedieť každému, z Lary Fabian však nesporne vychádzala veľmi príjemná energia.
Hviezda sa nevzdáva
Koncert začala rovno jednou z najemotívnejších piesní Je t'aime, za čo ju hneď potešila obrovská kytica z publika. Pri pesničke Caruso si zaspomínala na mamu, ktorá pochádza zo Sicílie. To, že je suverénna aj v španielčine, dokázala pri dojímavej melódii Alfonsina y el mar.
Pri pesničke I Will Love Again očakávala spoluprácu publika. „Slováci neradi spievajú?“ reagovala s humorom, keď zo sály, ktorej dala šancu pridať sa, dostala len veľmi slabučké echo. Nevzdala sa však a po krátkom tréningu získala z hľadiska už oveľa lepšiu reakciu.
Takmer dvojhodinový koncert ukončila, ako sa čakalo, šansónom Je suis malade, ktorý do češtiny geniálne pretextovala Jiřina Fikejzová. Pod názvom To mám tak ráda z neho Marie Rottrová urobila jeden zo svojich hitov.
Speváčka odchádzala s prídavkom, bolo ním známe Adagio, a zväčša ženské obecenstvo sa s ňou rozlúčilo pri standing ovations.
