Hobiti Frodo (Elijah Wood) a Sam (Sean Astin). FOTO - ČTK
Elfka Arwen (Liv Tyler).
anie. Kapitola Pána prsteňov sa pre Jacksona uzavrie až v roku 2004, keď sa na trh dostane DVD posledného dielu.
* V Dvoch vežiach je šesťsto digitálnych trikov.
* Viggo Mortensen sa úlohu Aragorna rozhodol prijať počas jediného dňa, na zvládnutie šermu mu stačili štyri dni.
* Pre filmovú trilógiu bolo vyrobených 48-tisíc rekvizít.
* Osobne sa s autorom Pána prsteňov poznal jediný člen štábu: predstaviteľ Sarumana, britský herec Christopher Lee, a to pred päťdesiatimi rokmi v Oxforde.
* Na nakrúcaní sa zúčastnil aj pechotný prápor novozélandskej armády, ktorý ako prejav sympatie poslal štábu Pána prsteňov novozélandský premiér.
* Rev orkov nahralo dvadsaťpäťtisíc divákov na športovom štadióne, ktorí kričali podľa pokynov na svetelnej tabuli.
Kde sme to pred rokom skončili? Áno, ušľachtilá krv, aj keď už trochu nariedená obyčajnou, bojuje s milými stvoreniami proti podradným rasám, zradcom, a ich prisluhovačom. Tolkien sa vraj podvedome bál cudzincov, píše sa v zahraničnej tlači.
Peter Jackson o čistej krvi nehovorí, desí priemyselnou revolúciou. Strašné sú nástroje, pece, zničené lesy. Je sociálnokritickejší ako kniha - ukazuje deti na úteku, vypálené dediny. „Boli bezbranní,“ aby bolo jasné. Keby sme to prehrali, určite by všetci museli pracovať v továrni. Ale zlí ľudia aj vo filme vyzerajú ako Saracéni.
Aké veže?
V Dvoch vežiach sa armády dávajú do pohybu, začína sa bitka o Stredozem. Rozhodujúca ešte nie je - nepriateľov treba ničiť po jednom. Názov nemá s dejom priveľa spoločného, Tolkien (v dostupnom origináli) ani nepíše, ktoré dve veže z mnohých, čo sa v príbehu spomínajú, má na mysli. Slovenský preklad tiež mlčí.
Hyperortodoxní tolkienológovia možno vedia, o ktoré veže ide - jeden ma presviedčal, že ide o Minas Tirith a Minas Morgul na hraniciach znepriatelených krajín. Český preklad spomína Sarumanov Orthank a práve Minas Morgul (vo filme sa ani nemihne), filmári zas veria, že ide o Orthank a Sauronov Barad-dür. V pesničke v Rádiu Twist, ktoré sa tiež zapojilo do akcie „ryžujeme na Tolkienovi“, sa spomenú všetky veže, okrem Michalskej.
Hlavným bodom programu je neutralizácia Sarumana. Inak sa tu nič iné zásadné neudeje - Frodo a Sam sa motajú po pustine, občas niekoho stretnú, ale nepríjemnosti sa im, na rozdiel od knihy, zatiaľ vyhýbajú. Nutne sa vráti Gandalf - už vidieť, že vymyslieť dobrú zápletku dokáže málokto, ale vymotať sa z nej takmer nikto. Ani Tolkien sa nezaobišiel bez oslích mostíkov.
Tvrdí sa, že film je akčnejší než kniha. Z prvej časti škrtal režisér obratne, v druhej zbytočne časť deja odložil. Namiesto Frodovho zajatia na konci sledujeme príšerný dialóg so Samom na tému dobro. Chýbajúci dej nahrádzajú lyrické scény, ktoré brzdia rovnako ako v knihe opisy prírody. Znovu sedíte v kine tri hodiny, nožničky by neublížili.
Práve preto, aby sa tí, čo knihu čítali, nenudili, sa dej v detailoch nielen zhutňuje, ale čosi aj pribúda. Nedostáva sa žien, preto je vo filme viac Arwen, a Liv Tyler je skvelá elfka prezlečená za herečku.
Občas líči Jackson situáciu dramatickejšie ako Tolkien - napokon len potvrdí, že sily zla sú strašné, ale sily dobra spravidla ešte strašnejšie. Sarumanova armáda pôsobí hrozivo, ale keď sa objaví elfské komando (dokonalí „pancéřovaní silaktičtí ďasi“), je zrejmé, kto zvíťazí. Ani príroda by už nemusela pomáhať - celá časť o „pastieroch stromov“ beztak štyridsaťminútovú bitku len zdržuje.
Pastiermi stromov sú enti. Vyzerajú ako stromy, a keď chodia, vyzerajú ako cestujúci les. Opísať sa to dá, ale nakreslite takého enta. Filmári to vzali doslova a enti sú stromky s rukami a nohami. Kto Pána prsteňov považoval za rozprávku a netaktne prirovnával k neduživému Potterovi, nemohol dostať lepší dôkaz.
Prírode Nového Zélandu treba pomáhať i dokresľovaným pozadím - sledujte to po očku. Celkovo tak ide len o čosi menší gýč, ako bol prvý diel. Mýtom vyhovuje tajomno, a to sa začína strácať, aj zviditeľneným Glumom, záhadným degenerovaným polohobitom.
Počítačovo je naanimovaný skvele, nepôsobí však presvedčivejšie ako králik Roger zo slávneho kresleno-hraného filmu - tisícové armády dokážu počítače perfektne, postava, ktorá hrá s hercami, je pre ne priťažká. Glum, tragická postava, žiaľ plní i funkciu E. T. Aj s jej pomocou sa do filmu snažia dostať humor. Vtipné vsuvky si scenáristi vyrobili takmer výhradne sami. Smiešna je napríklad lepšia polovica Glumovho schizofrenického ja. V kontexte celého príbehu je to pomerne nečakane cynické. Humorná má byť aj okolnosť, že trpaslík je menší ako človek, aj sa to patrične zdôrazňuje.
Paródia na bežca s olympijskou pochodňou sa naopak podarila, a z dodatkov ku knihe sa vo filme cituje vtipná pasáž o trpasliciach.
Čakanie na koniec?
Čo teda prináša druhá časť filmovej trilógie? Frodo - zrejme najväčšia chyba v obsadení - má rovnako vytreštené oči ako na začiatku. Aragorn stále prednáša zásadné vety pošepky, akoby mal v hrdle knedľu. Žiadna postava nevyzerá ako z umelej hmoty, čo je v poslednom čase nezvyčajné a oceneniahodné.
Pýtali sa ma, či je film spektakulárny. Je. Sladkastý dej sa začína chtiac-nechtiac rútiť k záveru a hoci Gandalf na konci filmu vyhlási, že boj o Stredozem sa vlastne stále len začína, nebolo by úplne spravodlivé vyhlásiť Dve veže za zbytočné. Keď v televízii bežia Herkulovia a Xeny a mienkotvorné osobnosti drzo tvrdia, že si treba zvyknúť na moderný pohľad na mýty, môžeme konzervatívnym Stredozemšťanom len poďakovať.
Lord of the Rings: The Two Towers (Pán prsteňov: Dve veže) * USA 2002 * 179 min * Réžia: Peter Jackson * Scenár: Frances Walsh, Philippa Boyens, Stephen Sinclair, Peter Jackson * Hrajú: Elijah Wood, Ian McKellen, Viggo Mortensen, Liv Tyler * Premiéra: 16. 1. 2003
