SME

Vraždite vrahov, to je heslo, ktorým sa riadia atentátnici, vraví politológ

Atentát ako prostriedok na dosiahnutie politických cieľov sa využíval už oddávna. Atentátnik môže byť šialenec, fanatik alebo chladnokrvný nájomný vrah. Odborníkom na túto problematiku je politológ JOZEF KLAVEC. Atentáty tu podľa neho vždy boli aj budú.

Doc. PhDr. Jozef Klavec, PhD. Narodil sa 1949 vo Zvolene. Je absolventom Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Od skončenia štúdia v roku 1972 až do roku 2014 pôsobil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, teraz pôsobí na Katedre politológie Fakulty socDoc. PhDr. Jozef Klavec, PhD. Narodil sa 1949 vo Zvolene. Je absolventom Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Od skončenia štúdia v roku 1972 až do roku 2014 pôsobil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, teraz pôsobí na Katedre politológie Fakulty soc (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Atentát ako prostriedok na dosiahnutie politických cieľov sa využíval už oddávna. Atentátnik môže byť šialenec, fanatik alebo chladnokrvný nájomný vrah. Niektorí atentátnici chcú, aby o ich čine vedel celý svet, iných nikdy nevypátrajú.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ciele atentátov sa skoro nikdy nenaplnia, niekedy sa dokonca vývoj uberá úplne opačným smerom, ako si zosnovatelia atentátu želali. V pozadí atentátov stoja často anarchistické, teroristické a extrémistické skupiny. Odborníkom na túto problematiku je politológ JOZEF KLAVEC, ktorý na túto tému napísal aj knihu. Atentáty tu podľa neho vždy boli aj budú.

SkryťVypnúť reklamu

Je dnes ťažšie spáchať atentát ako to bolo v minulosti? Bezpečnostné opatrenia okolo politikov sú dokonalejšie?

„Ťažko povedať, či je to ťažšie, závisí to od prípravy a významu osoby, ktorá má byť obeťou atentátu. Atentát má fungovať ako symbol, odkaz pre verejnosť alebo pre vládny establišment, prípadne má obrátiť pozornosť na určité koncepcie alebo predstavy atentátnika. V takom prípade býva výsledkom sprisahania alebo prípravy širšej skupiny ľudí. Komplikovanejšie je, keď ide o atentát jednotlivca, ktorý môže byť motivovaný inak.

Ani nie politicky, môže ísť skôr o pomstu za krivdy z minulosti alebo o osobnú nenávisť k určitej skupine politikov alebo k politikovi. Motiváciou atentátu môže byť pokus o zmenu alebo o nápravu zriadenia, ktoré atentátnik považuje za nespravodlivé. Jeden nemecký intelektuál, anarchista Karl Heinzen v roku 1849 napísal: Vraždite vrahov. A týmto heslom sa atentátnici riadia.

SkryťVypnúť reklamu

Veria, že odstránením určitého politika sa spoločnosť oslobodí od nespravodlivého usporiadania. Je to skôr anarchistická koncepcia, ale má dosť blízko k sociálno-revolučnej orientácii atentátnikov.

Obyčajne sú napojení na širšiu činnosť, nejde len o atentát, ale o sériu útokov. V 19. storočí založili anarchisti vo Švajčiarsku medzinárodnú sieť anarchistického teroru. Individuálnym atentátnikom anarchistom bol tiež Talian Luigi Lucheni, ktorý v 19. storočí zavraždil Alžbetu Bavorskú, známu ako Sissi. Išlo vlastne o náhradný cieľ, mal pôvodne iné zámery.

Atentátnici sú presvedčení, že ich vraždenie má morálne opodstatnenie?

„Áno. Existovala aj téza, že za určitých okolností je oprávnená vražda tyrana. To je veľká téma, o ktorej sa v kresťanskom svete aj v islamskom svete veľa diskutovalo. Zaoberá sa ňou aj český film Vyšší princíp z roku 1960, kde sa obeťou represií po atentáte na Reinharda Heydricha stanú nevinní študenti.

SkryťVypnúť reklamu

Sú označení ako trojica, ktorá atentát schvaľuje. Profesor v závere vystúpi pred študentmi, ktorí sú zdrvení popravou troch spolužiakov, a povie, že v rámci vyššieho princípu je možné schvaľovať aj zabitie tyrana.“

Sú rôzne typy atentátov. Ako ich možno rozdeliť?

„Tak ako sa delia ciele a motivácie atentátnikov alebo teroristov. Bežné boli atentáty najmä v druhej polovici 20. storočia, ktoré súviseli so sociálno-revolučnou orientáciou rôznych partizánskych gerilových skupín. Využívali atentáty proti predstaviteľom vlády, v prvom rade proti vysokým predstaviteľom polície alebo represívnych zložiek. Takýmito atentátmi sa hemžila Latinská Amerika.

Alebo to môžu byť iné motivácie, trebárs nábožensko-sektárskeho charakteru. Prípadne ani nemusí existovať širší politicko-náboženský alebo sociálny cieľ, môže ísť o pomstu jednotlivca. Je, povedzme, členom určitej skupiny ľudí, ktorá sa cíti deprimovaná, systematicky odstrkovaná, pociťuje ponižovanie.

SkryťVypnúť reklamu

Atentátom chcú oznámiť, že trpia a chcú niečo zmeniť. Alebo je atentát výraz protestu proti existujúcemu sociálno-politickému usporiadaniu či proti topmanažmentu, ktorý vládne v krajine.“

Teda nejde ani tak o to, odstrániť konkrétnu osobu, ale dať odkaz alebo signál?

„To je to najdôležitejšie.“

CÉZAR DOSTAL ASI 30 RÁN, ALE LEN DVE SMRTEĽNÉ

Kedy sa stal najstarší z významných atentátov v histórii?

„Keby som išiel do vzdialenejšej minulosti, rozhodne stojí za pozornosť zavraždenia Gaia Iulia Cézara v marci roku 44 pred naším letopočtom. Išlo o politickú vraždu veľkého významu. Bola motivovaná obranou republikánskych hodnôt, obavami skupiny rímskych senátorov, že nastupuje nový diktátor.

Cézar mal diktátorské právomoci, udeľované senátom na určitý čas, aby sa stabilizovala situácia. Vládla však obava, že sa stane doživotným diktátorom a nedajbože kráľom, pretože Rím sa predtým oslobodil spod nadvlády etruských kráľov.“

SkryťVypnúť reklamu

Vtedy Cézar vyslovil známe slová: Aj ty môj Brutus. Môžete troška pripomenúť, ako ho zavraždili?

„Dobodali ho dýkami, ktoré mali skryté pod tógami. Dostal asi 25 alebo 30 rán, ale hovorí sa, že len dve boli smrteľné. Veľmi krvácal. Aj keby žiadna z rán nebola smrteľná, zomrel by na vykrvácanie.“

Aké boli najčastejšie spôsoby zavraždenia, keď ešte neexistovali strelné zbrane? Často sa zrejme používala otrava.

„Áno, aj jed sa používal. Veľmi časté to bolo v obdobiach, keď ešte neexistovali štáty takého národno-politického charakteru, ako ich poznáme dnes. Boli to iba oblasti, kde viacero vládcov bojovalo o vrcholnú pozíciu, napríklad v Číne alebo v Japonsku. V Japonsku až neskôr zvíťazil šogún Togukawa a odvtedy sa Japonsko vníma ako jednotný štát. Gréckych mestských štátov bolo možno vyše tristo.

SkryťVypnúť reklamu

Nikdy nedokázali vytvoriť útvar, ktorý by sme mohli považovať za jeden štát. Stovky gréckych mestských štátov zjednotil prvý raz Alexander Macedónsky, ktorý dobyl tento priestor. Tým hneď nevytvoril jeden štát, ale jednotlivé mestské štáty boli začlenené do jeho impéria, ktoré trvalo veľmi krátko.“

Panovníci mali ochutnávačov jedla. Majú ich aj dnešní politici?

„Majú. Je to nutné. Niektorí politici majú na svedomí milióny životov.“

RAZ SA VÁS VŠETKÝCH ZBAVÍM! VYHRÁŽAL SA STALIN

Máte na mysli politikov z nedávnej minulosti?

„Najväčší vrahovia sú z tohto pohľadu Mao Ce-tung, Stalin a Hitler. Najmä Stalin sa uspokojoval vyhľadávaním nepriateľov, jeho to bavilo - krútil si fúzy, keď označil niekoho za nepriateľa, keď mohol podpísať alebo donútiť ďalších podpísať rozsudky smrti. Mal to rád, len sa to potom prejavilo v paranoidnom stave jeho osobnosti. Neustále sa obával, že ho niekto zabije a videl aj v najužšom mocenskom kruhu, teda v Kremli, nepriateľov.

SkryťVypnúť reklamu

Aj sa občas zabával a hovoril im: „Ja vám už nemôžem veriť, raz sa vás všetkých zbavím.“ Vtedy aj Berijovi zaskočilo a všetci prestali jesť, lebo nevedeli, či Džugašvili žartuje, alebo nie.“

Aj dnešní štátnici majú ochutnávačov?

„Určite áno. Nejaké vzorky jedla sa musia odoberať, je to nevyhnutné v rámci ochrany ústavných činiteľov.“

Atentáty slúžia na presadzovanie politických záujmov. Podarí sa ich dosiahnuť alebo väčšinou nie?

„Obyčajne to vyzerá tak, že nie. Už keby sme zobrali Cézarovu vraždu, ktorej cieľom mala byť obrana republiky, skončila sa tak, že došlo k definitívnej kríze Rímskej republiky. Táto vražda urýchlila proces nástupu od republiky k cisárstvu. Malo to teda úplne opačný efekt.“

SARAJEVSKÝ ATENTÁT BOL „CAUSES OF WAR“

Zmenili atentáty chod dejín? Atentátom na Františka Ferdinanda D´ Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú sa začala prvá svetová vojna, ale zrejme by vypukla aj tak.

SkryťVypnúť reklamu

„Naozaj neviem, či sarajevský atentát z roku 1914 zmenil chod dejín, lebo kríza medzi európskymi veľmocami dozrievala už dlhšie. Mobilizačné plány veľmocí boli pripravené už skôr. Bola to len otázka toho, kedy sa to začne. Pokojne to mohlo prísť aj o desať rokov skôr. Išlo skôr o určitý vývoj, procesy sa dopĺňajú. Ten atentát bola len taká „causes of war“, zámienka na vojnu.

Mohli sa využiť aj iné zámienky. Tlak zo strany cisárskeho Nemecka bol, aby sa atentát takto využil. Rakúsko-Uhorsko, ktoré okupovalo Bosnu a Hercegovinu, si to zas chcelo vybaviť so Srbskom. Cisárska nemecká armáda bola pripravená, veľmi dobre vycvičená, Nemecko bolo najpočetnejším štátom v Európe mimo cárskeho Ruska. Bola to ideálna príležitosť na zmenu tváre Európy.

SkryťVypnúť reklamu

Jedna éra sa skončila, lenže to bol nezamýšľaný účinok. Z pohľadu konštitučných monarchií išlo o zbytočnú vojnu, lebo vývoj sa zvrátil skôr k tomu republikanizmu - monarchie a impériá sa rozpadli. Vznikol obrovský problém nástupníckych štátov a rozsekania priestoru medzi ich väčší počet, lebo - viac štátov, viac sporov. A to sa prejavilo za dvadsať rokov v druhej svetovej vojne.“

Za sarajevským atentátom boli tiež anarchisti - organizácia Čierna ruka.

„Áno, anarchista Gavrilo Princip. Medzi podmienkami, ktoré boli pre srbskú vládu neprijateľné, bola aj požiadavka Rakúsko-Uhorska vyšetrovať pozadie sarajevského atentátu na srbskom území. Srbsko si povedalo: My nie sme súčasťou tohto impéria.

Konflikt sa teda umelo vystupňoval, neprijateľnosť podmienok vyšetrovania atentátu umožnila vznik vojenských operácií spočiatku za nadšenia obyvateľstva.“

SkryťVypnúť reklamu

NIE VŠETCI ATENTÁTNICI SÚ FANATICI

Akí ľudia páchajú atentáty? Majú atentátnici nejaké spoločné znaky?

„Nemyslím si, že by všetci atentátnici boli fanatici, ale majú určitý obraz, rámec myslenia, majú to už v hlave usporiadané a z toho pohľadu má potom vražda, teda atentát, svoju racionalitu. Jeden autor z oblasti politológie hovoril o racionalite politických vrážd. Medzi atentátnikmi sa však určite nájdu aj ľudia, ktorí sú fanaticky presvedčení o správnosti svojho cieľa a o využití takéhoto prostriedku na jeho dosiahnutie.

Môže to byť aj dôsledok systematickej radikalizácie pod vplyvom určitej skupiny, ale je možná aj sebaradikalizácia - atentátnik nemusí byť ani príslušníkom nejakej bunky alebo širšej organizovanej skupiny. Ide o známe džihádistické programy. Keď ich človek systematicky sleduje, nadobudne presvedčenie o utrpení iných a chce prispieť k tomu, aby sa to utrpenie odstránilo alebo znížilo.“

SkryťVypnúť reklamu

Atentátnici väčšinou rátajú s tým, že ich chytia? Prevažujú prípady, že sú odsúdení?

„Je to veľmi individuálne, závisí to od charakteru útokov. Niekedy chytenie, odsúdenie a poprava atentátnika môže ešte doplniť význam jeho sebaobetovania. Niektorí to aj chcú, ale sú aj také atentáty alebo teroristické útoky, kde dopredu pripravujú určité únikové cesty – „hit and run“, teda zasiahnuť a ujsť.“

ZABITIE DE GAULA MALA BYŤ DOKONALÁ VRAŽDA

Atentátnici nebývajú len fanatici, ale aj nájomní vrahovia, ako to bolo v prípade pokusu o atentát na francúzskeho prezidenta. Mohli sme to vidieť vo filme Šakal.

„Áno, aj takéto prípady bývajú. Pokiaľ ide atentát na de Gaula - zabiť ho, to je špecifická vec. Bol taký vysoký a nikdy ho netrafili.“

Ako to?

SkryťVypnúť reklamu

„Je to irónia. Raz, keď cestoval autom, aj pripravili naňho pascu - strieľali do jeho auta samopalom, ale buď zle mierili, alebo - neviem, čo bola hlavná príčina - jemu sa nič nestalo, prežil to. Zabitie de Gaula mala byť dokonalá vražda. Pripravovala ju organizácia tajnej armády, Organisation armée secrète. Cieľ bol politický, zachovať francúzske Alžírsko, lebo de Gaule spočiatku tvrdil, že Vive l´Algerie francaise – Nech žije francúzske Alžírsko.

A už vtedy, keď to hovoril, si uvedomoval, že sa to nedá udržať, lebo francúzska bezpečnostná politika má aj iné priority. Najprv ho chápali ako záchrancu, a potom, keď si uvedomil, že treba uzavrieť dohodu o prímerí alebo politickú dohodu s frontom národného oslobodenia, tak ho zasa brali ako zradcu a chceli ho odstrániť. Hľadali na to špecialistov a do centra pozornosti sa dostal aj Šakal.“

SkryťVypnúť reklamu

V takýchto prípadoch sa zrejme ráta s tým, že profesionál utečie a nechytia ho.

„Stratí sa, presne toto je taký príklad, ale keď si dá na tom rozviedka záležať, keď vypátra jeho identitu, tak ho zabijú aj v Antarktíde. To som možno prehnal, ale nájdu ho skrátka hocikde na svete. Záleží len na tom, či sa atentátnik nezapojí do služieb rozviedky iného štátu, lebo potom je to komplikovanejšie.“

Nájomný vrah má akú motiváciu? Peniaze? Alebo mu ide o prestíž?

„V tomto prípade to bola myslím finančná motivácia. Bral to ako profesionál, skoro ako žoldnier. Napríklad pri atentáte na amerického prezidenta Lincolna išlo ešte o doznievanie dôsledkov občianskej vojny medzi Severom a Juhom. Politický kontext bol teda iný. Tento atentát sa vyšetroval ako sprisahanie, lebo atentátnika Bootha síce popravili, ale odsúdení boli aj ďalší, myslím, že skupina ôsmich alebo deviatich, z ktorých dvaja prežili.“

SkryťVypnúť reklamu

VRAŽDA KENNEDYHO POSILNILA JEHO KULT

Dá sa povedať, že vraždy amerických prezidentov prispeli k zvýšeniu ich popularity? V prípade Kennedyho sa vytvoril až kult.

„Áno, posilnilo to kult Kennedyho. V súvislosti s jeho vraždou z roku 1963 v Dallase existujú však dodnes rôzne konšpiračné teórie. Buď, že to urobili kubánski emigranti – po skrachovaní výpravy v Zátoke svíň na Kube – alebo že to urobila kubánska rozviedka, keďže aj za Kennedyho sa pripravovali neúspešné atentáty proti Castrovi.

Sú aj iné verzie, určitá časť amerického establišmentu sa vraj chcela Kennedyho zbaviť. K jediným dôkazom sa zatiaľ dopracovala Warenova komisia, podľa nej bol vrahom Lee Harvey Oswald. Toho zase zabil Jack Ruby. Vražda Kennedyho je doteraz vďačná téma konšpiračných teórií.“

SkryťVypnúť reklamu

Bola chyba, že išiel Kennedy v otvorenom aute? Dal sa útok naňho predvídať?

„Myslím, že sa to neočakávalo. No ak to bolo zorganizované, pripravené a boli by o tom signály, ku ktorým by sa tajná služba dopracovala, tak mohli, povedzme, zmeniť trasu alebo mu dať zakryté, opancierované auto, ale on chcel vystupovať populárne, byť medzi ľuďmi.“

Niekedy sa stanú obeťou atentátu aj iní ľudia, ktorí sú nablízku.

„Áno, to sú tie, z hľadiska atentátnikov alebo teroristov nevyhnutné vedľajšie straty, ktoré nie sú plánované, je na to výraz „collateral damage“ – vedľajšie škody.“

Kedy sa udial prvý útok na amerického prezidenta v histórii?

„Bolo to v roku 1835, išlo o prezidenta Andrewa Jacskona. Ten druhý úspešný v poradí bol atentát na Abrahama Lincolna. Tretí významný atentát bol na začiatku 20. storočia v roku 1901, keď anarchistický útočník postrelil prezidenta Mc Kinleyho v Buffale na jednej panamerickej výstave a on potom asi v priebehu týždňa zomrel.

A až v roku 1963 sa stal dallaský atentát na prezidenta Kennedyho. V americkej histórii bol ešte v roku zavraždený Martin Luther King najatým vrahom. Zadržali ho a odsúdili na doživotné väzenie.“

O ATENTÁTE NA PÁPEŽA VEDEL ASI NAJVIAC SÁM PÁPEŽ

Pri atentáte na pápeža Jána Pavla II. z 13. mája 1981 bola aká motivácia?

„Mohla byť vyslovene politická. Stal sa určitým symbolom odporu počas rozkladu východného tábora, keď sa začal pomaly pripravovať proces prechodu od totalitných diktatúr. Pápeža mal veľkú charizmu a jeho prejavy mali veľký politický účinok, prirodzene sa ho preto snažili odstrániť.

Hovorí sa o prepojení medzi KGB, bulharskou rozviedkou a najatým tureckým vrahom Ali Ağcom, ktorý bol údajne príslušníkom extrémistickej organizácie Turkov v emigrácii. Zrejme majú stúpencov aj na vlastnom území, volajú sa Siví vlci. Pozadie tohto atentátu nebolo úplne rozkryté.

Dozvedel sa o ňom najviac Ján Pavol II. z osobných rozhovorov s Ali Ağcom, ale nedá sa stopercentne tvrdiť, kto bol v pozadí. Išlo však o prianie zbaviť sa Jána Pavla II., čo bolo motivované vyslovene politicky alebo psychopoliticky.“

KONEČNE ZDOCHLA TÁ SVIŇA

Sú niektoré atentáty morálne opodstatnené? Napríklad atentát na Heydricha alebo na Hitlera?

„Musíme útoky na politikov rozlišovať, lebo inak by sme mohli všetko relativizovať. Atentát na Heydricha vychádzal z princípu oprávnenia vraždy tyrana. Bola to súčasť bojových operácií, ktoré sa viedli jednak klasicky na frontoch, ale tiež v rámci špeciálnych jednotiek, ktorých vznik podnietil Winston Churchil v rámci organizácie Special Operation Executive.

Partizánskou taktikou, atentátmi a sabotážami sa mali snažiť rozkladať územie, ktoré obsadili nemeckí nacisti. Takže keby sme dávali do jednej roviny atentáty na vojnových zločincov s akýmikoľvek inými atentátmi, bola by to morálno-politická relativizácia. Treba si uvedomiť, akí ľudia to boli, že bola druhá svetová vojna, agresia, okupácia.“

Aj keď atentát na Heydricha spôsobil potom tvrdé represie voči nevinným ľuďom.

„Nemci to využili na šírenie strachu alebo pokus o likvidáciu odboja v Čechách a na Morave, ale treba povedať, že aj v nacistickej politickej elite bola radosť. Ktosi povedal, že: Konečne zdochla tá sviňa, lebo Heydrich bol aj šéfom bezpečnostnej služby SS Sicherheitsdienstu. Dobre vedel, že najlepšie sa zabezpečí, keď bude zbierať kompromitujúce materiály na všetkých. Aj na verchušku vlastnej strany.“

Na Hitlera spáchali údajne až päťdesiat atentátov. Ako je možné, že všetky prežil?

„Nie je to tak ani v dôsledku bezpečnostných opatrení, ako skôr v náhlych zmenách termínov porád, ciest a iných akcií na ktorých sa zúčastňoval.“

Jásir Arafat musel vraj čeliť dvanástim pokusom o vraždu.

„Možno aj viacerým. Tie boli však väčšinou dôsledkom toho, že mal vo vlastnej organizácii viacero oponentov, ktorí boli za radikálnejšie akcie, nechceli sa podriadiť jeho autorite a zakladali odštiepenecké skupiny.“

RIZIKO SA NEDÁ ELIMINOVAŤ

Terčom atentátov sa stávajú aj známe umelecké osobnosti z oblasti alebo zo sveta šoubiznisu, napríklad v roku 1997 bol vo veku 50 rokov zavraždený známy taliansky módny návrhár Versace. Svetom otriasla správa o útoku na člena skupiny Bealtes Johna Lennona, ktorý zomrel na šok z vykrvácania po tom, čo naňho 8. decembra 1980 vystrelil Mark David Chapman.

„Áno, to sú prípady, keď sa útočník chce stať vo svete známym tým, že niečo také urobil. Alebo si tým lieči komplex. Chce sa dostať do masmédií, do povedomia svetovej verejnosti. V tomto prípade ide skôr už o klasickú vraždu.“

Sú dnes bezpečnostné opatrenia na takej úrovni, že sa dá riziko atentátov eliminovať?

„Sú na vysokej úrovni, riziko sa dá eliminovať, ale problém je, keď si spáchať atentát zmyslí jednotlivec, pretože zahorí k niektorému politikovi nenávisťou. Keď sa potom dozvie, že cez určitý úsek pôjde tento politik autom, je to pre ochranku ťažké.

Aj odpálenie výbušniny cez mobil je komplikované, lebo keď nejakým úsekom prechádza významný štátny predstaviteľ, na určitý čas tu vypadne signál, mobily sú nefunkčné. Je to práve preto, aby sa zabránilo odpáleniu nálože na diaľku. Takže je to dnes komplikovanejšie, ale ak napríklad chceli v minulosti odstrániť Stalinovho politického konkurenta Trockého, ktorého nemohli dostať v tom čase na druhý svet v Sovietskom zväze, spôsob si našli.

Vyštvali ho von a nakoniec sa usídlil v Mexiku, kde ho dostihla ruka vraha. Stalin dal pokyn zbaviť sa ho. Najprv to zbabrali – komando strieľalo temer do všetkého, ale Trockij so ženou si stačili ľahnúť na zem. Potom to urobili úplne inteligentne. Profesionálny vrah sa dostal do jeho blízkosti pod zámienkou, že píše nejakú prácu o jeho myšlienkach. Navštevoval Trockého, odovzdával mu texty, on mu to redigoval a vo vhodnej chvíli mu rozbil hlavu horolezeckým čakanom.

Trockij na následky ťažkého zranenia zomrel. Aj toto je príklad, ako sa to dá urobiť.“

Aj Putin sa dnes obáva o svoj život?

„Rozhodne aj on. Musia aj jeho chrániť, to je samozrejmé. Napríklad Boris Nemcov ako populárna osoba s veľkou charizmou, kritik toho, čo sa deje na Ukrajine, musel byť odstránený. A keď sa to udialo v centre Moskvy, boli tam síce kamery, ale práve vtedy tam akoby náhodou prišiel odhŕňač snehu, ktorý výhľad na vraždu zrazu zakryl. To je veľmi zaujímavé.“

ATENTÁTY TU VŽDY BOLI, AJ BUDÚ

Atentát je teda klasická vražda, alebo môže to byť aj dnes čin, ktorý môžeme niečím ospravedlniť?

„Sú prípady, keď sa dá atentát ospravedlniť, treba rozlišovať medzi jednotlivými prípadmi, ale konflikty v spoločnosti a medzi záujmovými politickými skupinami by sa mali diať v legálnom ringu, ktorým je parlament, a nie so zbraňou v ruke.

Mali by sme vyznávať parlamentarizmus, lebo všetko, čo prechádza na ulicu alebo čo je zaštítené ozbrojeným násilím, keď sa zapaľujú autá a rozbíjajú obchody, to nemá miesto v civilizovanej spoločnosti.“

Už nežijeme v stredoveku, keď sa ľudia bežne zabíjali na kráľovských dvoroch v boji o moc.

„No práve, ale diktatúry alebo autoritárske režimy vytvárajú podmienky na to, aby sa tento boj prejavoval veľmi často ozbrojeným násilím. To je aj prípad vojenských diktatúr alebo autoritárskych režimov v Latinskej Amerike v druhej polovici dvadsiateho storočia.“

Teda atentáty tu vždy boli a nevymiznú?

„Nevymiznú. To nejde, aby vymizli.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 608
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 536
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 817
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 013
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 981
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 644
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 6 324
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 780
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 534
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 387
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 091
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 378
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 350
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 146
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 426
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu