Jedným z najočakávanejších britských hudobných debutov bol tento rok album od Jamieho XX. Kedysi bol členom kapely The XX, ktorá pred niekoľkými rokmi zaujala introvertnými elektronickými skladbami.
Ako sólový umelec Jamie ohúril remixmi hovorených textov amerického džezového básnika Gila Scotta Herona – vyšli pod názvom We’re New Here. Jamie nimi potvrdil talent a široký umelecký rozhľad. Dielo získalo o to väčšiu pozornosť, že bolo vlastne posledným, než Heron zomrel na zápal pľúc. A za ďalší prejav úcty možno považovať ponuku od londýnskeho Národného múzea, aby aj on spolupracoval na projekte Soundscapes.
Viacerí hudobníci dostali za úlohu pripraviť kompozície, ktoré budú sprevádzať vystavené obrazy a Jamie zhudobní dielo Pobrežná scéna Théa van Rysselbergha.
Bez konceptu, bez štýlu
Veľa sa preto očakávalo od albumu In Colour, na ktorom mal prvý raz predviesť, kam bude ako hudobník smerovať.
Ešte sa len zverejnili jeho prvé skladby, už publicisti písali, že jeho hudba je pestrejšia a farebnejšia ako to, čo kedysi vytvoril so skupinou. Tomu zodpovedal aj dúhový obrázok na obale albumu.
Minulý týždeň sa nahrávka konečne objavila v obchodoch – a treba skonštatovať, že trochu sklamala. Jamieho albumu chýba jednoznačný koncept, chýba mu osobitý štýl.
To vlastne potvrdil aj on, keď v rozhovore pre magazín Electronic Beats tvrdil: „Sám som až do minulého leta nevedel, že album budem vydávať. Dovtedy bola moja tvorba len kolekciou hudby, ktorú som písal na cestách v hotelových izbách alebo v malom štúdiu vždy, keď som sa vrátil domov.“
Pláže a búrkové mraky
Jamie XX balansuje medzi veselosťou a pochmúrnou zádumčivosťou, na albume In Colour tak vzniká atmosféra tropickej pláže, kde sa v diaľke dvíhajú búrkové vetry. Občas to pripomínajú nahrávky kapely The XX aj preto, že na albume spieva rovnaká speváčka. Skladby sa dajú hodnotiť pozitívne, len ak ich hodnotíme osobitne.
Napríklad melódia Just Saying vyslovene láme srdce a vytvára dojem, že sa za ňou skrýva príbeh, ktorý si každý vytvorí sám. Mnohým častiam albumu preto nechýba príjemná poetická melanchólia.
Jamie výborne zvláda aj tanečné rytmy, napríklad v skladbách Hold Tight alebo Sleep Sound. Ako album je však In Colour nevyvážený a pôsobí skôr ako portfólio umelca, ktorý ešte nevie, kam sa má na svojej ceste pohnúť. To platí napriek tomu, že o ňom vyšlo aj veľa nadšených recenzií.
Najbližšie sa Jamie Smith vráti k svojej kapele The XX, s ktorou už pripravuje tretí album.
