Film United Passions s Timom Rothom v úlohe Seppa Blattera sa nevydaril. A nešťastné načasovanie urobilo zo zlej frašky zlú komédiu.
Najhorší timing v histórii kinematografie? Asi. Do amerických kín práve prišiel film United Passions s Timom Rothom v hlavnej úlohe. Je o futbalovej organizácii FIFA a aj ho zaplatila futbalová organizácia FIFA. Miestne médiá sa mu smejú. A majú pravdu.
Na toto bolo treba poriadne ego
„Vy novinári ste hrozní,“ hovoril Tim Roth, keď sa s denníkom SME stretol na festivale v Cannes. „Už počas rannej novinárskej projekcie tweetujete alebo vešiate na Facebook časti recenzií, vypisujete, aký strašný film práve vidíte. Ako my potom máme ísť večer po červenom koberci a slávnostne sa tváriť, že sme znovu niečo nakrútili?“
S United Passions bol Roth v Cannes vlani, tam sa v úlohe prezidenta FIFA Seppa Blattera ukázal prvýkrát. A hoci sa teraz na novinárske metódy sťažoval, v podstate mal šťastie. Kritici boli vtedy k filmu milostiví – nepísali o ňom.
Keby ho dôslednejšie opísali a zanalyzovali, Roth by v ňom svoju účasť neobhájil ani svojím vychýreným britským humorom. Dnes to však už ani netreba. To najdôležitejšie vystihuje to, že fim sa do svetovej distribúcie dostal v čase, keď sa prevalil obrovský korupčný škandál v štruktúrach FIFA a keď jeho hlavný hrdina – Sepp Blatter – musel zo svojho prezidentského postu odstúpiť.
„Na to asi treba mať riadne ego, financovať film, v ktorom ste sám hrdinom,“ zhrnul denník Washington Post. „Našťastie, Blatter mal aspoň toľko súdnosti, že do hlavnej úlohy neobsadil Brada Pitta.“
Gérard Depardieu hrá vo filme United Passions Blatterovho predchodcu Jula Rimeta.
FOTO – OUTNOW
Ľudia potrebujú nádej
United Passions je mimoriadne nešikovnou ilustráciou dejín – futbalovej organizácie. Nie futbalu, ani nie majstrovstiev sveta vo futbale, akoby dramatický kánon prikazoval. Vystupujú v nich síce traja šéfovia – okrem Blattera aj jeho predchodcovia Jules Rimet a Joao Havelange, ani jeden z nich v ňom však poriadne nežije, nemá charakter, nemá energiu ani emočný svet. Dve hodiny filmového času slúžia na to, aby v nich zneli idealistické slogany.
„Ľudia potrebujú mať nádej,“ hovoria vrchní funkcionári FIFA a snažia sa teda, aby sa do majstrovstiev sveta zapojil celý svet, nielen tradičné futbalové krajiny. Režisér a scenárista Frédéric Auburtin tým chcel ukazáť, ako sa zo skupinky elegantných nadšencov rýchlo stala organizovaná skupina dôležitých diplomatov, presvedčených, že pre svetový mier urobili viac ako OSN.
Keď sa do popredia dostal Sepp Blatter, vraj „veľmi nadaný na získavanie peňazí“, vo filme sa ukáže muž, ktorý má kufor auta naplnený tričkami Adidas a vraví, že by z lopty Tango mohol byť celosvetový hit.
Vraj stačí jeden omyl
Blatter sa teda dostal k vedeniu v čase, keď FIFA uzatvárala obchody s veľkými korporáciami, problému korupcie sa však film dotkne len ľahučko. „Mal si rýchlu kariéru,“ hovorí mu predchodca Joao Havelange. „Pamätaj teda, že tak rýchlo, ako si vyletel hore, môžeš aj bleskovo spadnúť. Stačí, že urobíš jeden omyl.“
V denníku Guardian napísali, že tento film pripomína dokument o scientológii, prípadne o reverendovi Moonovi, americký Playlist zas upozorňuje čitateľov, že až teraz uvidia, čo je to arogancia. My v tom však vidíme aj zmysel pre humor, keďže Seppa Blattera hrá špecialista na gangstrov. Veď Tim Roth je obľúbeným hercom Quentina Tarantina.
Záhadou zostáva len to načasovanie na americký trh. Absolútna smola či geniálny marketing? Skôr to prvé. Na tejto zamýšľanej filmovej óde sa už dá iba smiať.
