Samba
KINO TIP
Vieme si len ťažko predstaviť, čím všetkým prešli krajiny, ktoré vlny imigrantov zažívajú už niekoľko desaťročí. Vo Francúzsku napríklad vychádza na túto tému každý mesiac aspoň jedna kniha, ktorá stojí za zmienku. Každý deň je aspoň na jednom programe nejaká vzrušujúca spoločenská debata a politici vedia, že sa v nej musia školiť a nespoliehať sa iba na lacné slogany.
Keby sa pozreli k nám a videli by, na akom bode tu vec zastala, neverili by a závideli, ako ľahko sa ešte dajú vyhrať voľby v európskej krajine.
Preto si Olivier Nakache a Eric Toledano mohli dovoliť nakrútiť film, v ktorom o imigrácii rozprávajú trochu zjednodušene, trochu romanticky aj trochu sentimentálne. Nazvali ho Samba, tak, ako sa volá jeho hlavný hrdina. Teda, volá... Volá sa tak aspoň v časti svojho života.
Samba je prisťahovalec zo Senegalu a srdcom tohto príbehu je jeho idealizmus a snaha získať vo Francúzsku povolenie na pobyt, a teda úspešne prejsť dlhým legislatívnym procesom, ktorý si Francúzi za tie roky prepracovali. Prepracovali, a predsa úplne nedotiahli do dokonalosti, nechali ho v omylnej, ľudskej podobe, aby z času na čas mohol nejakým nešťastníkom priniesť šťastie. A umožnil im stať sa občanom - niekedy pod pravým, inokedy pod cudzím menom.
Olivier Nakache a Eric Toledano jemne dramatizujú a celkom pochopiteľne hrajú na city. Dialógy formujú tak, aby aspoň na okamih odzneli pohnuté osudy za anonymnou masou. Nepopierajú, že zmiešané Francúzsko je už dnes pre väčšinu populácie samozrejmosť, zároveň však naznačujú, ako selektívne mnohí k integrácii pristupujú. Hudba Boba Marleyho alebo šarm brazílskeho tanečníka? Áno, to sa pri dlhých nociach a nekonečných večierkoch hodí. Ale Senegalčan či Alžírčan, čo blúdi po Paríži a nemá prácu? Hm, to už nie je také sexy...
Pred štyrmi rokmi mala táto dvojica režisérov v kinách komédiu Nedotknuteľní a zaznamenala s ňou nevídaný úspech. Film Samba už nenavážili tak šikovne a šťastne, ale podarilo sa im doň obsadiť Charlotte Gainsbourgovú a Tahara Rahima, jedného z najtalentovanejších francúzskych hercov nastupujúcej generácie. Minimálne u nich doma muselo toto dielo uspieť. Kto by sa tam nechcel vžiť do kože senegalského prisťahovalca, keď ho hrá Omar Sy, ktorý v posledných rokoch vyhráva všetky francúzske rebríčky popularity?
Faith No More
KONCERT/ Aegon aréna, Bratislava 19.00
Americká kapela sa na Slovensko vracia po ich legendárnom koncerte v roku 1993 a krátko po vydaní novinky Sol Invictus, ktorú publicisti hodnotia pozitívne.
Podľa organizátorov sa hudobníci na čele s charizmatickým spevákom Mikom Pattonom túžili vrátiť, dokonca zahrajú v rovnaký deň ako pred rokmi. Kapela vznikla ešte v osemdesiatych rokoch, popularitu im priniesli piesne ako Easy alebo Epic.
Aj na novinke sa statočne kričí, skupina sa teatrálnym štýlom búri proti autoritám: „Vodca ľudí, vráť sa do klietky, budeš jedným z nich,“ spieva Patton v piesni Superman. Nadšene zneli reakcie na ich koncert vo Viedni pred niekoľkými dňami – určite teda potešia fanúšikov, ktorí už nečakali, že sa skupina vráti.
Martin C. Putna: Od Kyjevskej Rusi k Pussy Riot
DISKUSIA/ Artforum, Bratislava, 19.00
„V čase, keď sa o Rusku mnohé hovorí a píše, výhradne však z uhla dnešnej politiky, či už kladne, alebo záporne, je blahodarné zaoberať sa samotnými koreňmi.“ To napísal na najnovšiu knihu českého literárneho historika Martina C. Putnu český politik Karel Schwarzenberg. Vyše tristostranové dielo Obrazy z kulturních dějin ruské religiozity prináša pohľad na historické zdroje ruskej politiky, najmä jej kultúrne a duchovné korene.
Autor knihy sa netají tým, že patrí ku kritikom súčasného českého prezidenta Miloša Zemana. Jeden podpísaný výtlačok dokonca osobne zaniesol na Hrad. Pre ČTK sa vtedy vyjadril, že je to dar pre Miloša Zemana, aby mal nabudúce pre svoje výroky o Rusku a Ukrajine relevantné zdroje informácií. Nie je náhoda, že kniha je napísaná práve v čase, keď jednou z kľúčových otázok českej spoločnosti je jej vzťah k Rusku. Dnes ju predstaví aj slovenským čitateľom.
Autor: mh, mog
