Vyštudoval psychológiu, no doktorát si urobil z filmového zvuku na Vysokej škole múzických umení. Dnes prednáša o zvukovej dramaturgii a psychologických aspektoch dosahu filmovej hudby a zvuku na človeka. MATEJ GYÁRFÁŠ (35) komponuje hudbu ku krátkym filmom aj pre divadlo a trinásť rokov sa venuje vlastnému hudobnému projektu Phragments. Jeho hudba vychádza v Amerike, Taliansku a Izraeli.
Aký podiel má hudba na úspechu filmu alebo na celkovom výslednom tvare, ktorý vníma divák?
Ak je dobre urobená, tak pomerne zásadný, lebo hudba vo filme zodpovedá za veľkú časť emocionálnej komunikácie. A na celom procese sledovania filmu je najdôležitejšie práve emocionálne spojenie s divákom. Hudba má naň veľký dosah. Kým obraz nám dáva skôr odpovede na otázky - čo, kto a kedy - tak hudba nám dáva odpovede na otázky – aké, aká?
Hovorí o kvalite vecí, o tom, aké niečo je, aká je určitá situácia alebo ako ju postavy cítia. Na úspech filmu vplýva veľmi veľa vecí, ale ak si definujeme, že dobrý film je taký, ktorý vie zaujať svoju cieľovú skupinu, tak na tom má hudba obrovský podiel. Oveľa väčší, než jej pripisujeme. A oveľa väčší, než jej často pripisujú režiséri.
Divák si ju uvedomuje? Má si ju vôbec uvedomovať?
Divák si hudbu nemá uvedomovať takmer nikdy. Hudbu divák perfektne vníma, perfektne ju dekóduje, teda jej porozumie, no neuvedomuje si ju. Vďaka nej má režisér červenú linku priamo k divákovi, môže ním emocionálne manipulovať, a divák si to ani neuvedomuje. Hudba je na toto ideálny kanál. Keď sa pozeráte na obraz, uvedomujete si objekty, ktoré v ňom sú.
Ale hudbu nevnímate, len jej skrátka rozumiete – samozrejme, iba v kultúrnom kontexte, ktorý poznáte. Nemusíme mať žiadne teoretické znalosti o hudbe a rozumieme jej celkom prirodzene. Čiže aby bola filmová hudba efektívna, nesmiete si ju uvedomovať.
Samozrejme, závisí to vždy od dramaturgie, od konkrétnej scény alebo od toho, čo chce režisér dosiahnuť. Občas chce dosiahnuť aj to, že si hudbu máme uvedomiť. Sme povedzme v scéne zo 60. rokov a režisér nám to musí v sekunde povedať. Ak sa scéna odohráva v kaviarni, pustí skladbu, ktorá je veľmi typická pre 60. roky. Prinesie do toho filmu „šesťdesiatkovosť“.
Pri sledovaní filmu zväčša nemáme rozmýšľať, veci nám musia byť hneď jasné.
Čiže hudba nemá z filmu trčať?
Vôbec nie. Čo sa týka pozornosti, má byť v pozadí. Ja hovorím, že plní podobnú funkciu ako basgitara v populárnej hudbe. Väčšina ľudí ju nepočuje, no len čo ju odstránime, tak sa to celé rozpadne ako domček z kariet.
Niektoré filmové soundtracky si však pamätáme. Napríklad z filmov Vtedy na západe, Pulp Fiction, Trainspotting, Absolvent, Jízda.
Treba rozlišovať medzi komponovanými soundtrackmi a medzi pesničkami, ktoré sa objavia vo filme. Tie pesničky zväčša už mali svoj život predtým, volá sa to pôvodne autonómna hudba. Ide o pesničky, ktoré neboli komponované pre film, ale zväčša sa s filmom, v ktorom sa objavia, akosi spoja a slávu dosiahnu práve vďaka filmu. Keď použijeme vo filme pesničku od Beatles, určite nedosiahne slávu prostredníctvom filmu, ale prepožičia svoju slávu filmu.
No to sa väčšinou nerobí, pretože by to bolo také drahé, že by to nikto nezaplatil. Ekonomické aspekty sú tiež dôležité. V Hollywoode veľmi často hudobné vydavateľstvo aj filmovú produkčnú spoločnosť vlastní jeden majiteľ. Spadajú povedzme pod spoločnosť Warner a pre nich je žiaduce, aby podporovali svojich tvorcov.
Pred takými dvadsiatimi rokmi sa ešte dosť často stávalo, že režisérom tak trochu nanútili alebo skrátka ponúkli nových umelcov, budúce hviezdičky, ktoré museli do svojho filmu dať. Ale to nie je dobré, samozrejme. Výber hudby by mal vždy sledovať iba záujmy filmu, jeho príbehu.
Líši sa hudba k americkým a hudba k európskym filmom?
