SME
Pondelok, 12. apríl, 2021 | Meniny má EsteraKrížovkyKrížovky

Slávna nemá vízia budúcnosti

Dnes má obnovenú premiéru najznámejší európsky nemý film Metropolis v pôvodnej verziiNemý film Metropolis nemeckého režiséra Fritza Langa z roku 1927, jedinečné svedectvo filmového umenia Weimarskej republiky, sa v pôvodnej, novo zrekonštruovanej podobe,


FOTO – REUTERS

dnes prvýkrát objaví na Slovensku. Na klavíri ho bude sprevádzať mníchovský špecialista na symfóniu nemých obrazov Aljoscha Zimmermann.

Mesto budúcnosti

Industrializované mesto budúcnosti ovláda boss Joh Fredersen. Jemu podlieha vrstva technokratov, ktorí zabezpečujú dokonalé fungovanie mašinérie. Pod nimi sú obyčajní robotníci, ktorí nemajú mená, sú len číslami. Vo „večnej záhrade“ sa zabávajú potomkovia vládnucej triedy. Do tejto záhrady so skupinou detí robotníkov prenikne dievča z podriadenej triedy a jej apel: „Pozrite, to sú vaši bratia,“ sa dotkne Fredersenovho syna. Dievčinu vyženú a mladý Fredersen sa vydáva ju hľadať. Pritom spoznáva tajomstvá a fascinujúce priestory mesta. Objavuje čudesné stroje, neskutočné vynálezy, roboty, katakomby, bojuje s diabolským zločincom , ktorý chce mesto zničiť.

Fritz Lang (1890 – 1976) bol jeden z najvýznamnejších svetových tvorcov nemého filmu. K filmárstvu sa dostal krátko po prvej svetovej vojne, keď sa nemecká kinematografia mohutne zmáhala najmä zásluhou divácky úspešných napínavých melodrám.

Poskladané negatívy

Otto Hunte, architekt filmu, sa nemal o čo oprieť. Celé mesto budúcnosti musel vymyslieť. A urobil to veľkoryso a nezabudnuteľne. Jeho návrhy sa radia k špičkovým prejavom architektonickej a filmárskej moderny. Vytvoril jednu z prvých utopických vízií, ktorá je blízka aj takým súčasným filmom, ako sú napríklad Blade Runner Ridleyho Scotta, Piaty element Luca Bessona či Michálkovej Amerike podľa Franza Kafku.

Vynikajúcu úroveň dosiahli trikové zábery. Popri stavbách v originálnej veľkosti, ktoré boli nesmierne drahé a ich výroba neobyčajne časovo náročná, sa pracovalo aj s maketami či simuláciami priestorov. Hojne sa napríklad používali zrkadlá. Nakrúcanie desaťsekundového záberu trvalo niekedy až osem dní, počas ktorých vzniklo až 2100 jednotlivých filmových políčok!

Nečudo, že tento na vtedajšie pomery veľmi dlhý, vyše dvojhodinový film, megalomanský projekt nemeckého filmového priemyslu, nepriniesol očakávaný finančný efekt. Producent sa ho krátko po uvedení rozhodol radikálne zostrihať, poprehadzovať zábery a prekrútiť režisérov zámer. Až po mnohých rokoch sa z iniciatívy nadácie s menom iného slávneho nemeckého režiséra tých čias, Friedricha Wilhelma Murnaua, podarilo vypátrať väčšinu stratených originálnych negatívov a Metropolis znova poskladať do takmer pôvodnej podoby.

Pravda fantázie

Dva roky trvala expertom nákladná podrobná rekonštrukcia. Digitálne spracovanie zvýšilo aj optickú kvalitu filmu, takže je dnes porovnateľná s premiérovou kópiou. Nová, rekonštruovaná verzia bola prvý raz premietnutá v roku 2001 na Berlínskom filmovom festivale. A mimoriadne úsilie ocenilo aj UNESCO – zrekonštruovanú verziu zaradilo ako prvý film do svojho registra Pamäť sveta.

Kostýmová výtvarníčka filmu, Aenne Willkomm, ktorá chcela podľa vlastného vyjadrenia pre Metropolis vytvoriť módu roku 2000 v polovici dvadsiatych rokov, hľadala len vo svojej predstavivosti. Kostýmy bohatých majú podľa jej návrhov byť drahocenné a pompézne, zároveň však nedivadelné, nerevuálne. Od nich sa líšia chladné „techno“ odevy robotníkov a robotov. „Ktovie, či ľudia z roku 2000 budú nosiť také šaty? Možno jedného dňa uvidia film Metropolis a užasnú nad pravdou fantázie,“ napísala Aenne Willkomm.

Ak teda chcete žasnúť, stretnutie s Metropolisom a Aljoschom Zimmermannom z iniciatívy nemeckého kultúrneho inštitútu Goethe Institut Inter Nationes bude dnes o 16.30 h v bratislavskom kine Tatra.

ANNA GRUSKOVÁ

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  2. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  3. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  5. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  6. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  7. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  8. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  9. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  10. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  1. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  2. SodaStream predstavuje príchute ikonických nápojov od PepsiCo
  3. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  4. Bratia Žampovci majú za sebou veľmi úspešnú lyžiarsku sezónu
  5. Biobavlnu nahradila viskóza
  6. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  7. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  8. Helping people with apps and social networks in Kosice
  9. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  10. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 48 033
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 478
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 24 225
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 23 145
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 16 948
  6. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 11 836
  7. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 11 788
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 9 800
  9. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 8 547
  10. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 8 198
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Miroslava Beblavého

Tajomná žena, z ktorej Matovič šalie

Riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzana Baťová.

Ako Ficov kubánsky liek zostal v skladoch.

5 h

Covidu podľahlo 10 630 ľudí.

10 h

Že za skrátenie kolúznej väzby dnes bojuje Robert Fico, to je vcelku pochopiteľné, ale že aj Boris Kollár...