FOTO – REUTERS
dnes prvýkrát objaví na Slovensku. Na klavíri ho bude sprevádzať mníchovský špecialista na symfóniu nemých obrazov Aljoscha Zimmermann.
Mesto budúcnosti
Industrializované mesto budúcnosti ovláda boss Joh Fredersen. Jemu podlieha vrstva technokratov, ktorí zabezpečujú dokonalé fungovanie mašinérie. Pod nimi sú obyčajní robotníci, ktorí nemajú mená, sú len číslami. Vo „večnej záhrade“ sa zabávajú potomkovia vládnucej triedy. Do tejto záhrady so skupinou detí robotníkov prenikne dievča z podriadenej triedy a jej apel: „Pozrite, to sú vaši bratia,“ sa dotkne Fredersenovho syna. Dievčinu vyženú a mladý Fredersen sa vydáva ju hľadať. Pritom spoznáva tajomstvá a fascinujúce priestory mesta. Objavuje čudesné stroje, neskutočné vynálezy, roboty, katakomby, bojuje s diabolským zločincom , ktorý chce mesto zničiť.
Fritz Lang (1890 – 1976) bol jeden z najvýznamnejších svetových tvorcov nemého filmu. K filmárstvu sa dostal krátko po prvej svetovej vojne, keď sa nemecká kinematografia mohutne zmáhala najmä zásluhou divácky úspešných napínavých melodrám.
Poskladané negatívy
Otto Hunte, architekt filmu, sa nemal o čo oprieť. Celé mesto budúcnosti musel vymyslieť. A urobil to veľkoryso a nezabudnuteľne. Jeho návrhy sa radia k špičkovým prejavom architektonickej a filmárskej moderny. Vytvoril jednu z prvých utopických vízií, ktorá je blízka aj takým súčasným filmom, ako sú napríklad Blade Runner Ridleyho Scotta, Piaty element Luca Bessona či Michálkovej Amerike podľa Franza Kafku.
Vynikajúcu úroveň dosiahli trikové zábery. Popri stavbách v originálnej veľkosti, ktoré boli nesmierne drahé a ich výroba neobyčajne časovo náročná, sa pracovalo aj s maketami či simuláciami priestorov. Hojne sa napríklad používali zrkadlá. Nakrúcanie desaťsekundového záberu trvalo niekedy až osem dní, počas ktorých vzniklo až 2100 jednotlivých filmových políčok!
Nečudo, že tento na vtedajšie pomery veľmi dlhý, vyše dvojhodinový film, megalomanský projekt nemeckého filmového priemyslu, nepriniesol očakávaný finančný efekt. Producent sa ho krátko po uvedení rozhodol radikálne zostrihať, poprehadzovať zábery a prekrútiť režisérov zámer. Až po mnohých rokoch sa z iniciatívy nadácie s menom iného slávneho nemeckého režiséra tých čias, Friedricha Wilhelma Murnaua, podarilo vypátrať väčšinu stratených originálnych negatívov a Metropolis znova poskladať do takmer pôvodnej podoby.
Pravda fantázie
Dva roky trvala expertom nákladná podrobná rekonštrukcia. Digitálne spracovanie zvýšilo aj optickú kvalitu filmu, takže je dnes porovnateľná s premiérovou kópiou. Nová, rekonštruovaná verzia bola prvý raz premietnutá v roku 2001 na Berlínskom filmovom festivale. A mimoriadne úsilie ocenilo aj UNESCO – zrekonštruovanú verziu zaradilo ako prvý film do svojho registra Pamäť sveta.
Kostýmová výtvarníčka filmu, Aenne Willkomm, ktorá chcela podľa vlastného vyjadrenia pre Metropolis vytvoriť módu roku 2000 v polovici dvadsiatych rokov, hľadala len vo svojej predstavivosti. Kostýmy bohatých majú podľa jej návrhov byť drahocenné a pompézne, zároveň však nedivadelné, nerevuálne. Od nich sa líšia chladné „techno“ odevy robotníkov a robotov. „Ktovie, či ľudia z roku 2000 budú nosiť také šaty? Možno jedného dňa uvidia film Metropolis a užasnú nad pravdou fantázie,“ napísala Aenne Willkomm.
Ak teda chcete žasnúť, stretnutie s Metropolisom a Aljoschom Zimmermannom z iniciatívy nemeckého kultúrneho inštitútu Goethe Institut Inter Nationes bude dnes o 16.30 h v bratislavskom kine Tatra.
ANNA GRUSKOVÁ
