
FOTO - Archív
Alkohol, cigarety a tvrdé drogy – to všetko americkú speváčku Janis Joplinovú postupne ničilo, ale aj stimulovalo k nezabudnuteľným speváckym výkonom. Spievala drsne krásne, živočíšne, surovo, znepokojivo, neučesane, škrípavo, vášnivo, ale ani jeden z prívlastkov nevystihuje dostatočne rozmanitosť jej intenzívneho prejavu, ktorý sa stále dotýka duší poslucháčov. Joplinová, ktorú prezývali Perla, by sa v nedeľu dožila 60 rokov.
Na pódiu excelovala a všetkých milovala, domov sa vracala sama. A osamelosť sa jej stala osudnou už v 27 rokoch, keď sa predávkovala heroínom v hollywodskej hotelovej izbe. Nielen predčasná smrť z nej však urobila kultovú legendu.
Rodáčku z Texasu viac než tridsať rokov po jej smrti radia kritici k najvýraznejším belošským bluesovým a rockovým speváčkam. Z dochovaných nahrávok, štúdiových alebo živých vystúpení je jasné, prečo: nespútaná energia z nich priamo srší, osobitá Janis strieda až surový, drevný bluesový prejav s lyrickými pasážami – poslucháč má tiesnivý pocit naliehavého oznámenia.
Hoci nikdy nezískala prestížnu cenu Grammy, kritikov okúzlila. Napríklad v časopise Village Voice komentovali živé koncerty Joplinovej slovami: „Skáče a behá po pódiu a hypnotizované obecenstvo naladí na rovnakú strunu. Rozsah jej zemitého a dynamického hlasu nemá hranice.“
Janis Lyn Joplinová sa narodila 19. januára 1943 v mestečku Port Arthur v Texase v priemerne situovanej rodine. Už ako malá spievala v zbore a od puberty šokovala konzervatívne okolie svojím nezvyčajným správaním a extravagantným oblečením. Kamarátila sa s černošskými deťmi, začo ju nenávideli jej spolužiaci. Milovala černošské bluesové a folkové speváčky, ale aj knižky Jacka Kerouaca. V Port Arthure bola jedným z prvých beatnikov.
Po ukončení strednej školy v roku 1960 utiekla z domu. Mala sedemnásť. Spievala v malých kluboch v Houstone a iných texaských mestách alebo v kalifornských beatnických komunitách.
V roku 1963 odišla autobusom hľadať šťastie do San Francisca s básnikom Chetom Helmsom. Príležitostne spievala, hlavne blues a rýchlo sa vypracovala k životnému štýlu „na hrane“ a experimentovaniu s drogami a alkoholom.
V roku 1966 začala v San Franciscu vystupovať s miestnou kapelou Big Brother and The Holding Company. Netradičné spojenie tvrdých rockerov a bluesovej speváčky malo úspech. Svet Joplinovú po prvýkrát zaregistroval na festivale v Monterey v 1967, kde podľa dobových záznamov zaujala so svojou odpoludňajšou bluesovou šou.
Prvý album vydala v malom labele Mainstream. Nahrávka sa volala rovnako, ako jej sprievodná skupina. S ňou nakrútila už na značke Columbia aj druhý album Cheap Thrills.
Na konci roku 1968 odštartovala úspešná „hippie kráľovna“ sólovú kariéru so sprievodnou kapelou Kozmic Blues Band, s ktorou stihla obísť Európu, v auguste 1969 zaspievať na legendárnom Woodstocku a nahrať album I Got Dem Ol‘Kozmic Blues Again Mama!
Poslednú kapelu The Full Tilt Boogie Band sformovala speváčka, ktorá často vystupovala s fľašou obľúbeného bourbonu Southern Comfort v ruke, v apríli 1970. Z tejto spolupráce vznikla nedokončená a asi jej najlepšia platňa Pearl, ktorá obsahuje hity ako Cry Baby, Mercedes Benz alebo Me and Bobby McGee.
Ešte 3. októbra 1970 nakrútila kapela bez spevu skladbu Buried Alive in the Blues a Joplinová mala dokrútiť vokály o deň neskôr. Nahrávka zostala už len inštrumentálkou, pretože 4. októbra našli Perlu mŕtvu v jej hotelovej izbe v Los Angeles. Tvár mala opretú o vpichnuté rany na rukách. Pomoc, ktorú si zhodou okolností žiada text tejto piesne – „Som pochovaná zaživa, oh yeah, vo svojom blues, som pochovaná zaživa, niekto mi pomôžte, vo svojom blues,…“ zostala nevypočutá. Posmrtný album Pearl obsahoval jej jediný hit, ktorý sa vyšplhal na prvé miesto americkej hitparády. Pieseň Me and Bobby McGee napísal jej bývalý milenec Kris Kristofferson. O jej živote vznikol v roku 1979 nie príliš vydarený film The Rose s Bette Midlerovou v hlavnej úlohe a jednu z biografických kníh o nej napísala jej sestra Laura.
V utorok – Audrey Hepburn
Autor: PAVEL POKORNÝ, čtk