V období rímskej ríše sa vojaci združovali do náboženského kultu, ktorý sa klaňal božstvu slnka. Obávali sa ho aj vládari, začali ho totiž umiestňovať na mince – boha slnka zobrazovali ako bojovníka s korunou z plameňov, ako jazdí na pompéznom štvorzáprahu.
Náboženstvo boha slnka zaviedol cisár Aurélius, ktorý zdedil krajinu v zdevastovanom stave a musel čeliť širokým zástupom nepriateľov. V ťažkých chvíľach sa modlil k mocnosti silnejšej – boha slnka vtedy prezýval Sol Invictus.
S rovnakým názvom sa po takmer dvoch desaťročiach od posledného albumu vrátila do hry americká metalová kapela Faith No More zo San Francisca. Ich príchod je vítaný rovnako pompézne, bojový odev im svojimi recenziami ozdobili mnohí hudobní publicisti.
Vojenský pochod proti autoritám
Fanúšikovia budú nadšení, nový album priniesol vo svojej plnej dĺžke (39 minút) agresívnu dávku rituálnych textov a protikladov. Na Sol Invictus môžeme počuť jemné klavírne melódie sprevádzané zvieracím vrčaním a vrieskaním. Úvodnú skladbu sprevádza rytmus pripomínajúci vojenský pochod. Nasleduje pieseň, v ktorej Patton mohutným hlasom vyzýva do boja proti autoritám: „Vodca ľudí, vráť sa do klietky, budeš jedným z nich!“
Vo februári skupina opisovala nahrávku ako gotickú a hypnotickú, plnú zvláštnych inšpirácií. V minulosti do tejto kategórie zaraďovali napríklad aj Nirvanu v kombinácii s Milesom Davisom a hudbou z Madamme Butter〜fly. Väčšinu podrobností ohľadne novinky však kapela do poslednej chvíle tajila.
V návrat kapely pritom dúfal málokto – nielenže spevák Mike Patton stihol rozbehnúť úspešnú sólovú kariéru (napríklad ako skladateľ hudby k niekoľkým filmom), ale zaradil sa aj do iných skupín (Tomahawk, Peeping Tom, Fantômas), striedajúc mnohé hudobné žánre. Ako prezradil pre magazín NPR, nezaujíma ho poriadok a očakávania – radšej sa necháva viesť vlastným inštinktom.
Po tom, čo sa Faith No More rozišli, mohli jednotliví členovia hlbšie objaviť svoje jednotlivé osobnosti – podľa basgitaristu Goulda tak získali širšiu perspektívu a mohli svoju hudbu vylepšiť. Nový album nebolo ľahké nahrať – hlavne preto, že členovia kapely sa presťahovali do rôznych miest, čo sťažilo ich organizáciu.
Nechcú znieť ako päťdesiatnici
A zároveň si na albume chceli zachovať mladosť, neznieť ako partia päťdesiatnikov. To sa im skutočne podarilo, ich návrat je rovnako nahnevaný a vzbudzujúci strach ako v deväťdesiatych rokoch. Možno však občas predsa len zaváňa pózou: veď koľko iných kapiel vo svete bojuje proti autoritám rockovou hudbou? Jedna z najtvrdších skladieb Separation anxiety napríklad rozoberá pocity úzkosti: „Učíme sa násiliu, ako sa môžeme vzdať tohto strachu?“
Na vrchol rebríčka predajnosti sa v Spojených štátoch kapela s albumom síce nedostala a dva týždne po vydaní navyše výrazne klesla, no ťažkú hlavu si s tým nerobí. Napríklad v Nemecku sa s ním hneď umiestnila na štvrtom mieste a v Austrálii na druhom.
Samozrejme, Faith No More nezaujme všetkých – hudba tejto kapely je určená skôr pre tých, čo obľubujú temný šepot a teatrálnu atmosféru plnú hrdelného spevu. A ešte pre tých, čo radi vyjadrujú svoj hnev a sú na to dokonca hrdí.
