O mesiac zahrá na festivale Colours of Ostrava britská kapela The Cinematic Orchestra, ktorú preslávila pieseň To build a home. Hrajú moderný džez aj soundtracky, veď s hudbou k nemému ruskému filmu precestovali svet. S denníkom SME sa cez telefón porozprával jej zakladateľ JASON SWINSCOE.
Prečo ste sa rozhodli dať si do názvu kapely slovo cinematic – filmový? Nie všetky vaše skladby sú také.
„Bolo to veľmi jednoduché, prirodzené rozhodnutie – vždy ma inšpirovala filmová hudba a túžil som vytvárať takú, ktorá rozpráva príbeh. Veď napríklad na debutovom albume The Cinematic Orchestra nájdete skladbu Night of Iguana, ktorá vznikla na základe čiernobieleho filmu (Noc s leguánom, pozn. red.) zo šesťdesiatych rokov podľa známej divadelnej hry od Tennesseeho Williamsa.“
Publicisti vás priraďujú do žánru nu-jazz, považujete sa za džezovú kapelu?
„Hudobníci, s ktorými spolupracujem, sú rozhodne džezmeni, to môžete počuť aj na našich koncertoch. Ako skladateľ však neuvažujem o tom, akou nálepkou pomenujem svoju tvorbu – to sú všetko len technické termíny. Mňa zaujíma skôr to, ako viem zladiť prvky z rôznych štýlov – zaujíma ma, či môžu spolu existovať.“
Keď ste hrali v Bratislave pred tromi rokmi, mnohým chýbala melancholická atmosféra, typická pre vaše soundtracky. Bol to až priveľmi džezový koncert.
„Máme viac koncertných programov – závisí to od zloženia kapely, či máme k dispozícii orchester, alebo nie. Rozhodujúce je aj publikum, pre sediace sa skôr hodia filmové skladby. Klubové zase túži po tom, aby sme ho roztancovali. Na Colours of Ostrava bude vhodnejší energický variant, zahráme niekoľko nových skladieb a nebudú chýbať ani staršie z albumov In Motion a Ma fleur.
Filmovú hudbu tvoríte iba k nemým snímkam. Je to pre vás jednoduchšie?
„Jednoduchšie veru nie, lebo nám chýba pohľad režiséra. Nedokáže nám presne priblížiť svoju víziu, takže moja hudba je vždy len jednou subjektívnou interpretáciou diela. Nikdy som však nemal ambície stať sa takým skladateľom, ako sú Hans Zimmer alebo Danny Elfman. Ich práca sa mi zdá príliš klinická, viac remeslo ako umenie. Takto sa cítim umelcom, nikto mi nediktuje, ako by mala moja tvorba vyzerať. Som sám sebe pánom. Neviažu ma termíny, môžem písať hudbu, kedy chcem.“
Na druhej strane sa vaša hudba stala komerčnou, keďže sa objavila v mnohých reklamách. Teší vás to?
„Mnohé ma potešili – treba si však uvedomiť, že som svoju hudbu netvoril primárne pre tie reklamy. Konkrétne spoločnosti ma požiadali, či môžu použiť už existujúce skladby. Nič mi nediktovali, mohol som odmietnuť.“
Boli ponuky, ktoré ste odmietli?
„Samozrejme, bolo ich veľa. Zaujímam sa o to, či je reklama etická a či propaguje fungujúci výrobok – ťažké je dôverovať megakorporáciám. Zamietol som tak žiadosť od farmaceutickej spoločnosti.“
Jadrom The Cinematic Orchestra ste vy ako skladateľ. Ako sa vám pracuje s kapelou?
„Pracovať s kapelou je fascinujúce – hľadáme spoločný jazyk a dôveru. Samozrejme, znamená to prispôsobovanie, hľadanie kompromisov, ale platí, že viac ľudí prináša hudbe silnejšiu energiu. Dielo sa potom neustále mení v závislosti od toho, s kým spolupracujem. Hlavnou víziou našej kapely je objavovať hudbu, hľadať jej fungujúce kombinácie – ona totiž nepozná žiadne pravidlá, žiadne jednoznačné recepty.
V najbližších dvanástich mesiacoch by ste chceli vydať až dva albumy. Aké budú?
„Jeden vyjde koncom októbra a druhý zrejme v apríli. Budú obsahovať kombináciu orchestrálnej hudby a elektroniky – hlavne tej bude viac. Opäť sme spolupracovali so spevákmi, dve piesne sme vytvorili s mladým Američanom Mosesom Sumneym a práve dokončujem skladbu s Patrickom Watsonom, ktorého hlas môžete poznať z piesne To build a home.“
