Úspešní škótski rockeri Franz Ferdinand sa na novom albume spojili so staršími kolegami zo zoskupenia Sparks, s nimi sa predstavia aj na Pohode. Hudobná revolúcia však asi vyzerá inak.
Škótski Franz Ferdinand dosiahli takmer všetko, po čom mohli ako mladá kapela pred desiatimi rokmi túžiť. Niekoľko nominácií na Grammy, Brit Awards a tri milióny predaných albumov. Nehovoriac o výbornom názve kapely, ktorý odkazuje na rakúskeho korunného princa.
Jeho zavraždenie viedlo k prvej svetovej vojne. A tak líder skupín Alex Kapranos v skladbe All For You Sophia spieva: „Bang, Bang Gavrilo Princip - bang, bang, dejiny sú dokonané.“
Dadaizmus a ruská avantgarda
Franz Ferdinand zahrali aj niekoľko tajných koncertov s menom Čierna ruka - tak sa totiž volala srbská organizácia, ktorá historický atentát zorganizovala. Neberú sa príliš vážne, so zdravým cynizmom odkazovali na dadaizmus aj ruské avantgardné obrazy.
Prečo sa teda rozhodli spojiť svoje sily s kolegami z legendárnej americkej kapely Sparks? O tom, že sa obe kapely združujú pod novou značkou FFS, sa hovorilo začiatkom roka. A v júni už vydali spoločný album. O tom, ako táto spolupráca funguje, sa budeme môcť presvedčiť naživo na festivale Pohoda, zastávka v Trenčíne bude pre superkapelu jednou z jedenástich počas jej európskeho turné.
Ako starnú rockeri?
Hoci prvé spoločné pesničky nahrali až pred dvoma rokmi, členovia kapiel sa poznajú už dávno. Franz Ferdinand sú aj veľkými fanúšikmi Sparks, výrazne ich ovplyvnil album Gratuitous Sax and Violin. Pre obe kapely navyše platí, že už nepatria medzi najmladšie.
Keď Franz Ferdinand vydávali prvý album, spevák Kapranos bol ešte čerstvým tridsiatnikom, a dnes už čelí problémom stredného veku. A nedávno sa na hudobných portáloch objavili (vďakabohu nepotvrdené) klebety, že sa vyhorená kapela rozpadáva. Je možné, že spolupráca so Sparks znamenala pre Kapranosov gang novú iskru – a poučenie o tom, ako to vlastne vyzerá so životom rockera v starobe.
Podarilo sa teda gitarovým pištoľníkom z Franz Ferdinand prekonať krízu? Spoločný album so Sparks tomu nenasvedčuje – pôsobí totiž krotko.
Spolupráce (ne)fungujú
Mnohé pesničky sa na ňom kolíšu vo veselom diskotékovom rytme a neprovokujú do žiadneho revolučného ošiaľu tak, ako sa to darilo niektorým starším piesňam (Ulysses, Do you want to). Nemôžu teda zanechať hlbší dojem. Napriek tomu vznikol príjemný album s chytľavými melódiami, ktoré môžu v mysli doznievať pár hodín.
Veď ho aj väčšina fanúšikov vďačne prijala. Nasvedčuje tomu napríklad pozitívne metaskóre (73) vypočítané z uverejnených recenzií na stránke Metacritic.
Zvláštne pôsobí spoločná pesnička o tom, že spolupráce vlastne vôbec nefungujú, jej text znie takto: „Stratíme svoju jedinečnosť, spolupráce nefungujú, radšej si to spravím všetko sám.“ Je to však iba ďalší žart – veď strata jedinečnosti kolegom nehrozila, sú si veľmi podobní, akoby tie kapely jedna mater mala. Hudba, ako aj hlasy spevákov do seba splynuli prirodzene – bez toho, aby sa vzájomne poškodili.
A keďže sú si štýlom hudby také blízke, nemuseli hľadať ani veľké kompromisy. Čo zároveň znamená, že v ich kariére nenastal ani žiadny výrazný vývoj – a teda, historická udalosť sa nekonala. Ani veľké hudobné znovuzrodenie, ale ani kariérna vražda.
