Skladateľ Max Richter je známy netradičnými projektami. Práve zložil osemhodinovú skladbu, pri ktorej skúmal, ako hudba pôsobí na rôznych úrovniach vedomia.
Sleep. Jednoduchý názov, ktorý jednoducho vysvetľuje koncept nového hudobného projektu britského skladateľa s nemeckými koreňmi Maxa Richtera. Skladba, ktorá trvá osem hodín, bude najdlhším nahraným dielom v dejinách klasickej hudby.
Richter ju v digitálnej podobe zverejní v septembri cez Deutsche Gramophon. Zároveň pripravuje jej berlínsku premiéru v sále, kde divákov namiesto sedadiel budú čakať postele. Nepredpokladá totiž, že by si niekto jeho dielo pozorne vypočul celé. „Je to experiment. Snažil som sa pri ňom pochopiť, ako môže hudba pôsobí na rôznych úrovniach vedomia,“ cituje ho portál Pitchfork.
Svoje dielo pri tom konzultoval so zasväteným vedcom – zaujímalo ho, ako mozog funguje v spánku.
Antické tragédie
Max Richter je známy tým, že pred tromi rokmi prerobil Vivaldiho Štyri ročné obdobia, pričom vraj vyhodil tri štvrtiny pôvodného materiálu. Vznikol epický a moderný hudobný monument, s citlivou harmóniou medzi smútkom a nádejou, temnotou a vierou.
Album sa dostal na vrchol rebríčka klasickej hudby na službe iTunes.
Mimochodom, Richterova hudba je tiež rozpoznateľná atmosférou plnou naliehavých sláčikových melódií, ktoré znejú tak mohutne a podmanivo, akoby opisovali antické tragédie.
Aj preto si Richtera vybrali pre televízny seriál The Leftovers. Ten totiž rozoberá rozpad spoločnosti potom, ako dve percentá ľudskej populácie bez vysvetlenia a nečakane zmizli.
Jeho hudbu môžete počuť aj v drámach Lore a Valčík s Bašírom.
Nemusíte počúvať, stačí ležať
Dá sa predpokladať, že jeho Sleep bude jemnejší – vhodný pre ospalejšieho poslucháča. Koncerty k spánku pritom nie sú novinkou. Napríklad, pred mesiacom celonočný koncert s názvom Silent night odohrali v pražskom divadle Ponec, jeho hudobná dramaturgia vraj bola osobitá. „Snažili sme sa vyberať čo najviac abstraktnú hudbu bez rytmických zlomov,“ hovorí dramaturg večera Ondřej Lasák.
V Bratislave podobný nápad predstavili študenti Vysokej školy múzických umení, ktorí hrali minimalistickú klavírnu hudbu potme počas cyklu koncertov Malá nočná hudba – netrvali síce celú noc, ale do jemných tónov sa aj vtedy ozývalo chrápanie divákov pohodlne rozvalených v Tuli vakoch.
Max Richter sa zatiaľ nevyjadril, či by ho takéto zvuky veľmi vyrušovali počas jeho berlínskej premiéry.
