V 50. rokoch minulého storočia začal mladý lokálny úradník Nek Chand (15. 12. 1924 – 12. 6. 2015) v indickom meste Čandígarh na severe Indie vo svojom voľnom čase zbierať kamene. Súčasne vyčistil malý kúsok džungle a čistinku obložil kameňmi, čím vznikla malá záhrada.
Jeho hobby postupne naberalo na obrátkach a ako sa jeho zbierka kameňov a rôzneho odpadu rozširovala, začal v záhrade vytvárať sochy a kamenné kreácie podľa vlastnej fantázie.
Všetko prebiehalo v úplnej tajnosti, keďže išlo o ilegálnu stavbu, tak ju úrady mohli dať kedykoľvek zbúrať. Keď sa konečne Chand k nej priznal a ukázal ju svojim nadriadeným, tí boli nadšení. Nielenže sa rozhodli ponechať mu plat, aby sa mohol na plný úväzok venovať záhrade, ale dostal aj výpomoc päťdesiatich robotníkov na ťažké práce.
V 70. rokoch tak vzniklo Chandovo životné dielo - Kamenná záhrada Čandígarh tvorená kamennými sochami a postavami tancujúcich ľudí a zvierat. Chand ich vytvoril s pomocou nájdeného odpadu ako starých blatníkov, rozbitého skla či vyhodeného kuchynského riadu.
„Mal som veľa nápadov, stále som premýšľal. Videl som krásu a umenie v tom, čo ľudia považovali za odpad“ povedal pre francúzsku tlačovú agentúru AFP. Záhradu okrem sôch dotvára rad starostlivo navrhnutých chodníkov a prelínajúcich sa vodopádov, ktoré vytvárajú dojem živej džungle.
Kamennú záhradu dnes navštívia tisícky turistov denne a je unikátna, lebo poskytuje návštevníkom komplexný vizuálny a zmyslový zážitok pre telo aj pre dušu.
Chand pritom nikdy žiadne umelecké vzdelanie nemal a je tak typickým príkladom úspešného samouka. „Len sa hral s rozličným materiálom presne ako deti,“ povedal o ňom jeho syn podľa New York Times.
